Žirafa sieťovaná ★Žirafy sieťované žijú na savane oproti Afrykariu spolu so zebrami Chapmanovými a pštrosmi. Pochádzajú z východnej Afriky: zo severnej Kene, južnej Etiópie a Somálska. Spoznáte ich podľa výraznej kresby veľkých hnedých škvŕn oddelených svetlými líniami ako sieť. Žirafa dokáže bežať rýchlosťou od 32 do 60 km/h.
Leopard snežný ★Leopard snežný, čiže irbis, žije vo vysokých horách Strednej Ázie. Má hustú, svetlosivú srsť s tmavými rozetami, ktorá ho maskuje medzi skalami a snehom. Na rozdiel od iných veľkých mačiek, ktoré majú žlté alebo oranžové oči, majú irbisy oči modré, zelené alebo sivé.
Tuleň obyčajný ★Tulene obyčajné plávajú v tuleňom bazéne. Tuleň obyčajný má krátku, „mačaciu“ papuľu a veľké oči a z troch druhov tuleňov žijúcich v Baltskom mori práve jeho môžete vidieť vo vroclavskej zoo. Na rozdiel od uškatcov nemá ušnice a na súši sa pohybuje plazením po bruchu.
Nosorožec indický ★Nosorožce indické žijú v pavilóne Terai, otvorenom v roku 2012, a vo výbehu pre viac druhov, ktorý zdieľajú s muntžakmi a gibonmi kapucňovými. Majú jeden roh dlhý asi 25 cm a kožu v hrubých záhyboch a samec váži viac ako 2 tony. V roku 2021 sa tu narodila samica, čo bola dôležitá udalosť pre chov tohto druhu.
Kengura červená ★Kengura červená je najväčší žijúci vačkovec. Pochádza zo suchých plání Austrálie a pohybuje sa dlhými skokmi na mohutných zadných nohách, pričom sa podopiera chvostom. Ryšavé sú hlavne samce, samice majú často sivomodrú srsť. Kengury žijú vo výbehu v starej časti zoo, neďaleko kengúr Bennettových.
Šimpanz učenlivý ★Rodina šimpanzov žije v pavilóne ľudoopov s vnútorným aj vonkajším výbehom. Šimpanzy sú s nami príbuzné na 98,4 %. Vo výbehu stojí umelý termitník, do ktorého ošetrovatelia schovávajú pochúťky, a obmieňané „hračky“ im nedovolia nudiť sa. Zoo odporúča venovať im pol hodiny: vtedy uvidíte, koľko správania majú podobného nášmu.
Leňochod dvojprstý ★Leňochod dvojprstý z dažďových pralesov Južnej Ameriky trávi väčšinu života zavesený hlavou nadol medzi konármi a pohybuje sa veľmi pomaly, aby šetril energiu. Pred poslednou dobou ľadovou žili stovky druhov leňochodov, dnes ich zostalo len šesť. Vroclavské leňochody sú ambasádormi svojho druhu na vzdelávacích programoch.
Pavián masajský ★Paviány masajské majú skalnatý výbeh postavený v roku 1939 zo žulových blokov zo Strzegomu, ktorý od začiatku slúži paviánom. Tlupa je početná, takže ľahko nahliadnete do každodenného života opíc: vzájomné čistenie srsti, hry mláďat a spory o postavenie. Latinský názov cynocephalus znamená po grécky „psia hlava“, podľa tvaru papule.
Slon indický ★V pavilóne slonov žijú dve slonice indické, Birma a Toto, narodené v roku 1960 v Thajsku. Birma prišla do Vroclavu v roku 1981 z cirkusovej základne v Julinku a Toto v roku 2007. Zoo je pre ne domovom po ťažkom živote v cirkusoch. Chobot slona má asi 40 000 svalov a v kalendári ukážkových kŕmení je aj stretnutie s ošetrovateľmi slonov.
Tiger sumatriansky ★Tiger sumatriansky je najmenší žijúci poddruh tigra a jediný, ktorý prežil na ostrovoch Sundského súostrovia. Má husté, úzke pruhy a výrazné bokombrady. Narodenie a odchov štvorčiat boli svetovým úspechom vroclavskej zoo, pretože taký početný vrh je skutočná vzácnosť. Nadácia DODO podporuje ochranu týchto tigrov na Sumatre.
Hroch trpasličí ★Hroch trpasličí žije v pavilóne slonov. Tento príbuzný hrocha obojživelného je niekoľkokrát menší a žije skryto v lesoch a močiaroch západnej Afriky, hlavne v Libérii. Je aktívny v noci a deň trávi ukrytý v húštine alebo vo vode.
Plameniak ružový (flamingo) ★Plameniaky ružové, najväčšie plameniaky sveta, majú od 23. mája 2024 nový celoročný pavilón s jazierkom, ktorého vodu možno osoliť, a voliéru s rybníčkom, potôčikom a malou fontánou. Rybníček zdieľajú s chochlačkami Baerovými a pižmovkami bielokrídlymi. Ružovú farbu peria vďačia farbivám z potravy, ktorú cedia zobákom ako sitom.
Manul ★Manul je divoká mačka zo stepí a kamenistých hôr Strednej Ázie, veľká ako veľká domáca mačka, s veľmi hustou srsťou a nízko posadenými ušami. Na rozdiel od iných malých mačiek má okrúhle zreničky, preto platí za mačku s najvýraznejšou mimikou. Znesie mráz až do mínus 50 stupňov a zoo spolu s nadáciou DODO podporuje ochranu manulov v prírode.
Draky Indonézie (varany komodské) ★Časť Terária s výbehmi pre varany komodské, najväčšie žijúce jašterice, ktorým sa hovorí komodské draky. V prírode žijú na niekoľkých ostrovoch Indonézie, pre ktoré v roku 1980 vytvorili Národný park Komodo, a sú ohrozené vyhynutím. Počas rekonštrukcie Terária je pre ľudí na vozíku prístupná iba táto časť.
Lemur kata ★Lemury kata bývajú na lemurích ostrovoch a v pavilóne Madagaskar. Tieto zvieratá z Madagaskaru majú dlhý chvost s čiernobielymi krúžkami a na rozdiel od väčšiny lemurov sú aktívne cez deň. Keď sa vyhrievajú, sedia s roztiahnutými končatinami, bruchom k slnku.
Panda červená ★Panda červená, nazývaná aj panda malá, pochádza z horských lesov Himalájí a južnej Číny. Má hrdzavú srsť, svetlú masku na papuľke a dlhý pruhovaný chvost. Napriek menu a podobnej stavbe lebky a zubov nie je blízkou príbuznou pandy veľkej, ale patrí do vlastnej čeľade. Vo Vroclave chovajú pandy červené od roku 2011.
Hroch obojživelný ★Hrochy obojživelné bývajú v Afrykáriu, v časti venovanej východnej Afrike, kde ich uvidíte nad vodou aj cez sklá pod vodou. Nozdry hrocha sa po ponorení zatvárajú a pod vodou vydrží viac ako 10 minút. Do roku 1945 žilo a rozmnožovalo sa vo vroclavskej zoo vyše desať hrochov.
Tučniak okuliarnatý ★Tučniak okuliarnatý, nazývaný aj tučniak africký, je jediný tučniak žijúci v Afrike: obýva pobrežia a ostrovy na juhu kontinentu a je kriticky ohrozený. Vo Vroclave býva na Pobreží kostier v Afrykáriu, kam na jeseň 2014 prišlo 55 tučniakov. Zoo podporuje organizáciu SANCCOB, ktorá lieči divé tučniaky a vypúšťa ich späť do mora.
Okapa pruhovaná ★Okapa je plachý obyvateľ lesov Ituri v Konžskej demokratickej republike, vedecky opísaný až v roku 1901. Pruhy na nohách pripomínajú zebru, no najbližším príbuzným okapy je žirafa. Od konca roka 2013 žijú okapy vo Vroclave v rámci európskeho chovného programu a zoo zbiera staré mobilné telefóny v akcii „Oddaj telefon, ocal okapi!“ (Odovzdajte telefón, zachráňte okapu!).
Vlčie útočisko (vlky) ★Výbeh vlkov európskych vznikol v rámci vzdelávacieho projektu „Wilk szary w zoo Wrocław“ (Vlk sivý v zoo Vroclav) a pripomína kúsok lesa. Má ukazovať, aká dôležitá je ochrana vlka, ktorý je v Poľsku prísne chránený od roku 1998. Prsty vlka spája malá blana, vďaka ktorej sa labky neboria do snehu.
Medveď hnedý ★Medvede hnedé bývajú v európskej časti zoo, pri výbehoch rysov, mačiek divých a makakov magotov. Jednou z obyvateliek je Przemisia: medvedica odchytená v okolí Przemyśla, ktorá prišla do Vroclavu na začiatku roka 2010 na dva roky, ale ukázalo sa, že trpí epilepsiou a ďalšiu cestu by nezvládla, a tak tu dostala vlastný výbeh. Napriek menu býva srsť medveďa hnedého aj svetlá alebo takmer čierna.
Rys ostrovid ★Rysy bývajú vo výbehu v európskej časti zoo, otvorenom v apríli 2012 spolu s výbehom mačiek divých. Rys je najväčšia divá mačka Poľska, so štetôčkami na ušiach a krátkym chvostom. V Poľsku žijú dve populácie: nížinná, viac plavá, a karpatská, výraznejšie škvrnitá.
Zubor ★Zubor je najväčší suchozemský cicavec Európy a líši sa od amerického bizóna. Vroclavská zoo má dlhú históriu chovu zubrov a zvieratá s vroclavským pôvodom sa od začiatku podieľali na obnove druhu, ktorý v prírode úplne vyhynul. Zoo podporuje aj Stowarzyszenie Miłośników Żubrów (Spolok priateľov zubrov) a projekty návratu zubrov do prírody.
Lamantín karibský ★Lamantíny bývajú v Afrykariu, v časti s džungľou pri rieke Kongo. Sú to cicavce, ktoré celý život trávia vo vode a nedokážu vyjsť na súš. Vroclavskú skupinu dnes tvoria bratia dvojičky Armstrong a Gumle zo zoo v Odense a samica Abel, ktorá prišla zo Singapuru v roku 2017; od vytvorenia skupiny sa tu narodilo päť mláďat.
Zebra Chapmanova ★Stádo zebier Chapmanových býva na priestrannom výbehu oproti Afrykariu, spolu so žirafami sieťovanými a pštrosmi. Je to poddruh zebry stepnej z juhu Afriky, blízko príbuzný s vyhubenou kvagou, a medzi čiernymi pruhmi má slabšie, hnedasté „tieňové pruhy“. Mláďatá zebier sa tu rodia takmer každý rok.
Surikata ★Surikaty bývajú pri Pavilóne levov. Ráno po vyjdení z nory stoja vedľa seba na zadných nohách, opreté o chvost, a vyhrievajú sa na slnku. Sú to mäsožravé cicavce z čeľade mangustovitých, ktoré v Afrike žijú v skupinách a spoločne hrabú nory.
Lev juhoafrický ★Juhoafrické levy bývajú v Pavilóne levov otvorenom 9. augusta 2024: samec prišiel z Dánska a dve samice z Francúzska. Levy sú jediné mačkovité šelmy, ktoré žijú vo svorkách, a samice zostávajú vo svojej svorke celý život. Vedľa Pavilónu levov bývajú surikaty, takže sa oplatí zájsť k obom výbehom počas jednej prechádzky.
PštrosPštrosy zdieľajú výbeh savany so žirafami a zebrami, oproti Afrykariu. Pštros je najväčší žijúci vták: nelieta, ale rýchlo beží na dlhých nohách s dvoma prstami. Samce majú čiernobiele perie, samice sivohnedé.
Zebra HartmannovaZebra Hartmannova je poddruh zebry horskej zo západnej Namíbie a juhozápadnej Angoly a výborne si poradí na skalnatých svahoch. Od zebry stepnej sa líši bielym bruchom bez pruhov a kožným záhybom na hrdle. Keď sa pozeráte na jej brucho, ľahko uveríte, že zebra je biela s čiernymi pruhmi.
Medveď himalájskyMedveď himalájsky žije nielen v Himalájach, ale v mnohých horských lesoch Ázie, od Iránu po Japonsko. Pre svetlú škvrnu v tvare polmesiaca na hrudi sa mu hovorí aj mesačný medveď. Je blízko príbuzný s americkým baribalom.
Leopard obláčikovýLeopard obláčikový žije v lesoch juhovýchodnej Ázie. Má sivobéžovú srsť s veľkými tmavými škvrnami, ktoré pripomínajú oblaky, odtiaľ jeho meno. Dokáže otvoriť čeľuste širšie než ktorákoľvek iná mačka a jeho dlhé zuby pripomínajú zuby vyhynutého šabľozubého tigra.
Mačka cejlónskaMačka cejlónska je najmenšia divá mačka sveta, o polovicu menšia než mačka domáca. Vo Vroclave žije poddruh zo Srí Lanky. Mačky cejlónske sú najnovšími obyvateľmi pavilónu Terai: uvidíte ich vo vonkajšej voliére alebo vo vnútornom výbehu.
Somár z PoitouSomár z Poitou je staré plemeno z francúzskej provincie Poitou, jedno z najväčších plemien somárov, porastené dlhou, splstenou srsťou. Kedysi slúžil na chov múl a v 20. storočí plemeno takmer zaniklo. Žije na Ranči. Na Ranči je dobre vidieť, ako veľmi sa líši od obyčajného domáceho somára zo zóny Sahary.
Kengura Bennettova (kengura červenokrká)Kengura Bennettova, čiže kengura červenokrká, je malá kengura z juhovýchodnej Austrálie a Tasmánie s hrdzavým zátylkom a plecami. Ako všetky kengury nosí mláďa vo vaku. Žije vo výbehu kengúr, vedľa kengúr červených.
Kajka morskáKajka morská je veľká morská kačica zo severných pobreží Európy, Ázie a Ameriky. Samica vystiela hniezdo mimoriadne teplým páperím, z ktorého sa odpradávna vyrábajú paplóny. Samec je čiernobiely so zelenkastým zátylkom, samica hnedá s tmavým pásikovaním.
Piraňa NattererovaPirane Nattererove žijú v akváriu. Pochádzajú z riek Južnej Ameriky a majú ostré, trojuholníkové zuby. Majú veľmi dobre vyvinutý čuch a navyše vnímajú chvenie vo vode, čo im pomáha rýchlo nájsť korisť.
NutriaNutria je veľký hlodavec z Južnej Ameriky, výborný plavec s oranžovými rezákmi, ktorý žije pri riekach a jazerách. V zoo stojí Domček nutrií, drevená budova, ktorá vznikla najneskôr v roku 1890 a od začiatku slúži nutriám.
Makak čiernochochlatýMakak čiernochochlatý, obyvateľ pavilónu opíc, žije v prírode len na indonézskom ostrove Sulawesi (Celebes) a je kriticky ohrozený. Ľahko ho spoznáte podľa čiernej srsti a trčiaceho chochola na hlave. Jeden makak tohto druhu, Naruto, sa preslávil selfie urobeným fotoaparátom cestovateľa.
Kapucínka žltoprsáKapucínka žltoprsá z lesov východnej Brazílie je kriticky ohrozená vyhynutím a vroclavská zoo ju chová. Má zlatistú hruď a brucho, tmavý chrbát a chápavý chvost, akým sa môžu pochváliť len niektoré opice Nového sveta. Kapucínky sú veľmi vynaliezavé a obratne používajú predmety.
Mačiak horskýMačiak horský pochádza z horských lesov strednej Afriky, má tmavú srsť, hrdzavý chrbát a bielu bradu. Vo Vroclave žijú mačiaky od 70. rokov a v roku 2010 sem prišla nová skupina z Paríža. Zoo ich chová v rámci Európskeho programu chovu ohrozených druhov.
Pekari WagnerovPekari Wagnerov, čiže pekari z Chaca, žije v suchých, tŕnistých krovinách Gran Chaca v Paraguaji, Bolívii a Argentíne. Vedci ho najprv opísali podľa skamenelín a považovali ho za vyhynutého, kým v 70. rokoch 20. storočia neobjavili živé zvieratá. Je ohrozený vyhynutím.
Mangabej červenohlavýMangabej červenohlavý pochádza z lesov západnej Afriky a má na hlave hrdzavú čiapočku a na krku biely golier. Žije v skupinách a veľa času trávi na zemi, kde hľadá plody a semená. Je ohrozený vyhynutím a vroclavská zoo sa zúčastňuje na európskom programe jeho chovu.
Gibon kapucňovýGibony kapucňové žijú v pavilóne Terai a v spoločnom výbehu s nosorožcami a muntžakmi. Pochádzajú z lesov Thajska a Kambodže. Samce sú čierne, samice svetlé s tmavou „čiapkou“ na hlave. Za 50 rokov ich počet v prírode klesol o viac ako polovicu pre stratu lesov a lov.
Talapoin gabonskýTalapoin je jedna z najmenších opíc Afriky, váži niečo málo cez kilogram. Žije v skupinách v lesoch pri riekach Kamerunu, Gabonu a Konga, dobre pláva a v nebezpečenstve skáče do vody. Má olivovo zelenkastú srsť a svetlejšie brucho.
Chvostan bielolíciPri chvostanovi bielolícom sa pohlavia ľahko rozlíšia: samec je čierny so svetlou, takmer bielou tvárou, samica sivohnedá. Táto opica žije v korunách stromov v lesoch Guyanskej vysočiny na severe Južnej Ameriky a jej tvár bola predlohou pre tradičné ľudové masky.
Kosmáč bielofúzyKosmáč je maličká opička zo severovýchodnej Brazílie s bielymi štetôčkami na ušiach. Zubami vyhlodáva kôru stromov, aby vytiekla živica, ktorou sa živí. Vroclavská zoo vedie záchranný chov tohto druhu. Žije v pavilóne opíc, vedľa ďalších malých opíc z Južnej Ameriky.
Levík zlatohlavýLevík zlatohlavý je malá čierna opička so zlatou hrivou okolo hlavy, ktorá žije len v nížinných lesoch štátu Bahia v Brazílii. Levíky sú „občanmi Brazílie“, ktorá tak chráni svoje prírodné dedičstvo. Žijú v pavilóne opíc a zoo vedie ich záchranný chov.
Mačiak DianinMačiak Dianin z lesov západnej Afriky vďačí za svoje meno bielemu pruhu na čele, ktorý pripomína luk bohyne Diany. Má aj bielu bradu a hrdzavý chrbát. Ako požierač plodov pomáha rozširovať semená a vo Vroclave ho uvidíte v pavilóne opíc.
Gereza angolskáGereza je čiernobiela opica z lesov Afriky s dlhými bielymi chlpmi na pleciach a bielym koncom chvosta. Má viackomorový žalúdok s baktériami, ktoré trávia celulózu, a preto sa môže živiť listami. Už niekoľko rokov sa gerezy vo Vroclave úspešne chovajú.
KapybaraKapybary, najväčšie hlodavce sveta, žijú pri pavilóne slonov, v susedstve sloníc a hrochov trpasličích. Pochádzajú z Južnej Ameriky, žijú v skupinách pri vode a výborne plávajú. Ich meno v jazyku Indiánov Tupi znamená „jedák trávy“.
Muntžak čínskyMuntžak je malý jeleň z Číny a Taiwanu, ktorý žije vo výbehu Terai pre viac druhov spolu s nosorožcami a gibonmi. Samce majú krátke parohy a z papule im vyčnievajú tesáky. Vyrušený muntžak vydáva zvuk podobný štekaniu.
Žeriav mandžuskýŽeriav mandžuský je jedným z najväčších žeriavov sveta: biely, s čiernym krkom a červenou škvrnou holej kože na temene hlavy. Vo východnej Ázii je symbolom šťastia, vernosti a dlhého života a páry sú známe svojimi svadobnými tancami.
Orliak kamčatskýOrliak kamčatský, nazývaný aj orliak Stellerov, je jedným z najťažších orlov sveta, s obrovským žltým zobákom a bielymi plecami. Žije na pobreží severovýchodnej Ázie, kde loví najmä ryby, a je ohrozený vyhynutím. Vroclavská zoo sa zapája do chovného programu tohto druhu.
Labuť čiernokrkáLabuť čiernokrká pochádza z južnej časti Južnej Ameriky a z Falklandských ostrovov. Má biele telo, čierny krk a hlavu a červený hrbolček pri koreni zobáka. Rodičia často vozia mláďatá na chrbte. Vo Vroclave pláva na rybníkoch v severnej časti zoo.
Kura bankivskáKura bankivská je divoká sliepka z lesov južnej a juhovýchodnej Ázie, predok sliepky domácej, domestikovaný asi pred 8000 rokmi. Kohút má červený hrebienok a lesklé zlatohrdzavé perie so zelenkastým chvostom, sliepka je sfarbená skromne.
Páv korunkatýPáv korunkatý je národným vtákom Indie. Samec sa dvorí samiciam tak, že roztiahne obrovskú vlečku s trblietavými „očkami“, a jeho hlasný krik počuť zďaleka. Samice sú hnedé a vlečku nemajú. Pávy žijú vo Vtáčom kútiku (Ptasi Zakątek) spolu s hrabavými vtákmi, v severnej časti zoo.
Páv zelenýPáv zelený, nazývaný aj jávsky alebo zlatý, má trblietavé zelenozlaté perie a vysoký, úzky chochol na hlave. Žije v lesoch juhovýchodnej Ázie a je ohrozený vyhynutím. Je blízkym príbuzným páva korunkatého, ale má štíhlejšiu postavu a zelený krk.
Zoborožec kafrovýZoborožec kafrový žije hneď vedľa pavilónu zoborožcov. Je to jeden z dvoch druhov zoborožcov, ktoré trávia väčšinu dňa na zemi, a odpočívajú a spia na stromoch. Žije v strednej a južnej Afrike, má čierne perie a červený, neoperený hrdelný vak.
Kazuár prilbovýKazuár je veľký nelietavý vták z lesov Novej Guiney a severovýchodnej Austrálie, s kostenou prilbou na hlave a modrým krkom s červenými kožnými lalokmi. Kazuáre sú tak ako všetky vtáky potomkami dinosaurov, ktoré prežili vymieranie spred 66 miliónov rokov. Zoo sa zapája do chovného programu tohto druhu.
Belaňa tundrováBelaňa tundrová, nazývaná aj sova snežná, žije v arktickej tundre Eurázie a Severnej Ameriky a loví aj cez deň, lebo v lete na ďalekom severe takmer nie je noc. Samce sú takmer celé biele a samice majú tmavé škvrny. Druh je ohrozený vyhynutím.
Sova hnedáSova hnedá je veľká sova z lesov južnej a juhovýchodnej Ázie, s čokoládovohnedým perím a svetlou tvárou s tmavými krúžkami okolo očí. Loví v noci a deň prespí v hustých korunách stromov. Vo Vroclave žije vo voliérach vtákov v severnej časti zoo, pri moste Zwierzyniecki.
Ibis skalnýIbis skalný má holú červenú hlavu, dlhý zahnutý zobák a chochol z peria vzadu. Ešte v 17. storočí hniezdil v Európe, okrem iného v Rakúsku a Švajčiarsku, dnes žije vo voľnej prírode najmä v Maroku a je ohrozený vyhynutím. Vo Vroclave žije vo voliérach vtákov v severnej časti zoo, pri moste Zwierzyniecki.
Húska orinockáHúska orinocká je hus z Južnej Ameriky, ktorá žije pri riekach medzi lesmi a savanami, okrem iného v povodí Orinoka a Amazonky. Má svetlú hlavu a krk, hrdzavé brucho a tmavé krídla. Na rozdiel od väčšiny husí rada vysedáva na konároch stromov.
Krkavec hrubozobýKrkavec hrubozobý žije vo východnej a južnej Afrike, najradšej v horách. Má mohutný, vysoký zobák s bielou špičkou a bielu škvrnu na šiji a ako ostatné krkavcovité vtáky je veľmi inteligentný a zvedavý. Vo Vroclave žije vo voliérach vtákov v severnej časti zoo, pri moste Zwierzyniecki.
Zoborožec vráskavýZoborožce vráskavé, po poľsky bielohrdlé, majú anglické meno „vráskavé“ podľa zvlneného červeného kasku na zobáku samca. Žijú v lesoch Malajského polostrova, Sumatry a Bornea. V júli 2026 sa samica Kora zamurovala v dutine v pavilóne zoborožcov a samec ju kŕmil cez štrbinu. V auguste sa vyliahlo mláďa: prvý úspešný odchov tohto druhu v poľských zoologických záhradách.
Kačica filipínskaKačica filipínska je jediná kačica, ktorá žije výlučne na Filipínach; v tagalčine sa volá „lesná kačica“. Má hrdzavú hlavu s tmavým pásikom cez oko a s čiapočkou a sivé telo. Pre lov a miznutie mokradí jej počty výrazne klesli.
Chochlačka BaerovaChochlačka Baerova hniezdi v Rusku a severovýchodnej Číne a zimuje v juhovýchodnej Ázii. Je kriticky ohrozená vyhynutím. Samce majú tmavú, zeleno lesklú hlavu a biele oči a vo Vroclave plávajú v bazéne spolu s plameniakmi.
Dikobraz indickýDikobraz indický je veľký hlodavec z Ázie, pokrytý niekoľkými vrstvami ostňov: pod dlhými a tenkými sa skrývajú kratšie a hrubšie. Keď mu hrozí nebezpečenstvo, naježí ich a hrkoce nimi, aby varoval útočníka. Vo vroclavskej zoo sa už narodili mláďatá dikobrazov.
Barasinga močiarnaBarasinga je jeleň z podmáčaných lúk Indie a Nepálu. Jeho meno znamená v hindčine „dvanásť výsad“, lebo toľko ich môže mať parožie samca. Živí sa trávou a vodnými rastlinami a v prírode mu zostalo už len malé územie. Vo Vroclave žije v západnej časti zoo, neďaleko Veľkého rybníka.
Hus indickáHus indická, nazývaná aj tibetská, má dva čierne pásy na zadnej strane bielej hlavy. Hniezdi pri jazerách Strednej Ázie a na zimu prelieta cez Himaláje do Indie, pričom vystupuje do obrovských výšok, kde je vzduch veľmi riedky.
Takin zlatýTakin zlatý je mohutný kopytník z hôr Číny s hustou, zlatistou srsťou, výzorom podobný pižmoňovi, hoci je bližšie príbuzný ovciam. Najaktívnejší je večer a v noci. Vroclavské stádo vzniklo v roku 2017 a narodenie mláďat tu zoo považuje za veľký chovateľský úspech.
Bernikla bielolícaBernikla bielolíca je menšia hus s bielou tvárou, čiernym krkom a striebristosivým chrbtom. Hniezdi na arktických pobrežiach Grónska, Svalbardu a Ruska a zimuje pri Severnom mori. V Poľsku ju možno občas vidieť počas ťahu.
Kozorožec sibírskyKozorožec sibírsky žije vysoko v horách severnej a Strednej Ázie a obratne skáče po skalách. Samce majú bradu a obrovské, oblúkovito zahnuté rohy s priečnymi hrbolmi, dlhé aj viac ako meter. Žije v zóne horských kopytníkov v západnej časti zoo.
Milu (jeleň Davidov)Milu je čínsky jeleň, ktorý v prírode vyhynul a prežil len vďaka stádu, ktoré v anglickom opátstve Woburn zhromaždil vojvoda z Bedfordu. Vroclav je jednou z asi 60 zoologických záhrad na svete, ktoré ho chovajú, a tunajšie stádo priviedlo na svet takmer 40 mláďat. Samce majú nezvyčajné parožie, ktorého výsady smerujú dozadu.
Koza bezoárováKoza bezoárová je divoký predok kozy domácej, žijúci v suchých horách juhozápadnej Ázie, od Turecka po Pakistan. Samce majú bradu a dlhé, šabľovito dozadu zahnuté rohy s výraznými hrbolmi. Výborne šplhá po strmých skalách.
Straka modráStraka modrá je príbuzná našej straky z východnej Ázie: Číny, Kórey, Japonska a Mongolska. Má čiernu čiapočku, biele hrdlo, plavosivý chrbát, modré krídla a dlhý modrý chvost.
Tragopan červenýTragopan červený je bažant z horských lesov Himalájí. Samec má šarlátové perie s bielymi bodkami a počas toku roztiahne na hrudi žiarivý modročervený kožný lalok a zdvihne modré rožky na hlave. Samica je hnedá a dobre ukrytá medzi lístím.
Sova obyčajnáSova obyčajná je najpočetnejšia a najčastejšie pozorovaná sova Európy, žije aj v mestských parkoch. Má tmavé oči a okrúhlu hlavu bez pierových uší a jej nočné húkanie je typickým hlasom lesa. Žije v zóne sov pri Medvedej bašte.
Kuvik plačlivýKuvik je malá sova so žltými očami a prísnym výrazom. Kedysi sa jeho hlas, ktorý znie ako poľské „pójdź, pójdź“, teda „poď, poď“, považoval za zlé znamenie. V Poľsku je vzácny a chránený.
Výr skalnýVýr je najväčšia sova Európy, s oranžovými očami a chumáčmi peria na hlave, ktoré pripomínajú uši. Jeho poľské meno puchacz pochádza z hlbokého dvojslabičného hlasu „pu-hu“. Žije v zóne sov pri historickej Medvedej bašte.
Sova dlhochvostáSova dlhochvostá je veľká, svetlosivá sova z tajgy severnej a východnej Európy a Ázie. V Poľsku žije najmä v Karpatoch. Má okrúhlu hlavu bez pierových uší a tmavé oči a pri obrane hniezda dokáže zaútočiť aj na človeka. Žije v zóne sov pri Medvedej bašte.
Veverica SwinhoeovaVeverica Swinhoeova je malá, asi 10 centimetrov dlhá veverica z lesov Číny, Barmy a Vietnamu. Pozdĺž chrbta má tmavé a škoricovo žlté pásy a na ušiach biele chumáčiky chlpov. Žije v korunách stromov, robí si zásoby semien a mláďatá rodí zvyčajne každého pol roka, 3 až 6 vo vrhu.
Jeleň sika DybowskéhoSika Dybowského je jeleň z Ďalekého východu, z okolia Mandžuska a Prímorského kraja. V lete má hrdzavú srsť s bielymi škvrnami, v zime tmavne. Meno pripomína poľského prírodovedca Benedykta Dybowského, ktorý skúmal prírodu Sibíri.
Sob tundrovýSoby žijú v arktickej tundre a lesotundre Európy, Ázie a Severnej Ameriky, kde sa divokým sobom hovorí karibu. Sú to jediné jelene, u ktorých majú parožie samce aj samice. Široké kopytá im pomáhajú chodiť po snehu a vyhrabávať spod neho lišajníky.
Kuna žltohrdláKuna žltohrdlá je najväčšia kuna Starého sveta, s jasnožltým hrdlom a chvostom dlhším ako polovica tela. Žije v lesoch východnej a južnej Ázie, od Himalájí po Ďaleký východ, a často loví v pároch alebo malých skupinách.
Kotul veveričíKotuly žijú vo Vroclave od roku 2011. V zime ich uvidíte cez sklo v ich domčeku a so začiatkom jari vychádzajú na svoj ostrov. Poľská prezývka „umrlčia hlavička“ vznikla podľa kresby na tvári, ktorá pripomína lebku, a druh je zapojený do európskeho chovného programu.
Jeleň AlfrédovJeleň Alfrédov, nazývaný aj bodkovaný sambar, je jedným z troch druhov jeleňov, ktoré žijú len na Filipínach. Má tmavohnedú srsť so svetlými škvrnkami a je ohrozený vyhynutím, lebo väčšinu jeho lesov vyrúbali. Žije v zóne jeleňov v západnej časti zoo, neďaleko Medvedej bašty.
Pelikán ružovýPelikán ružový žije v juhovýchodnej Európe, Ázii a Afrike. Pelikány lovia ryby spoločne, zaháňajú húfy na plytčinu a vak pod zobákom im slúži ako sieť. Dospelé vtáky sú zvyčajne nemé a v hniezdnom období ich biele perie dostáva ružovkastý odtieň.
Pelikán škvrnitozobýPelikán škvrnitozobý, nazývaný aj sivý, žije v južnej a juhovýchodnej Ázii. Je sivobiely, s ružovkastým zobákom a škvrnitým hrdelným vakom a rozpätie jeho krídel presahuje 2 metre. Býva spolu s pelikánmi ružovými.
Gibon bielolíciGibony bielolíce pochádzajú z lesov juhovýchodnej Ázie a sú kriticky ohrozené. Samce sú čierne s bielymi lícami, samice svetlé, plavé. Spev vroclavských gibonov počuť až 3 km od zoo a zoo vedie záchranný chov tohto druhu.
Daniel mezopotámskyDaniel mezopotámsky je vzácny príbuzný nášho daniela, kedysi považovaný za jeho poddruh. Voľakedy žil v Malej Ázii a na Blízkom východe, v 20. storočí ho považovali za vyhynutého a dnes sa vďaka chovu v zoologických záhradách vracia do prírody. Samce majú lopatovité parohy a srsť je hrdzavá so svetlými škvrnami.
Čája obojkováČája obojková je veľký vták z mokradí strednej a východnej Južnej Ameriky, sivý, s čiernym obojkom na krku a červenými nohami. Na ohybe každého krídla má ostré ostrohy, ktorými sa bráni pred útočníkmi. Vo Vroclave býva v zóne zvierat Južnej Ameriky.
AlpakaAlpaka je domestikovaný príbuzný vikune, po stáročia chovaný vo vysokých Andách Peru, Bolívie a Čile pre mäkkú vlnu. Jej chlpy nie sú pokryté lanolínom, a preto má vlna z álpak hypoalergénne vlastnosti. Býva v zóne zvierat Južnej Ameriky, vedľa guanakov.
Mara patagónskaMara vyzerá ako kríženec zajaca s malou srnou, no je to hlodavec z čeľade morčiakovité, príbuzný morčaťa. Žije v stepiach južnej časti Južnej Ameriky a môže vážiť až 11 kg. Vie sa prechádzať, skákať ako králik, cválať aj poskakovať na všetkých štyroch nohách naraz.
Aguti zlatýAguti je hlodavec z hustých, vlhkých lesov severnej časti Južnej Ameriky, veľký ako veľký králik, na dlhých, štíhlych nohách. Má zlatohrdzavú srsť a zakopáva semená do zásoby, a z tých, ktoré už nenájde, vyrastajú nové stromy. Býva v zóne zvierat Južnej Ameriky.
Shetlandský poníkShetlandské poníky pochádzajú zo Shetlandských ostrovov severne od Škótska a patria k najmenším plemenám poníkov: ich nízky vzrast je výsledkom prirodzeného zakrpatenia v drsnej klíme ostrovov. Sú silné a odolné, majú hustú srsť a dlhú hrivu. Bývajú na Ranči.
Vydra riečnaVydry bývajú pri Odrariu, vo výbehu pristavanom v roku 2019. Vydra riečna je šelma z čeľade lasicovité, dokonale prispôsobená obojživelnému spôsobu života. Denne musí zjesť asi 1 kg rýb, teda asi 12 % svojej telesnej hmotnosti, a vroclavská zoo sa zúčastňuje na chovnom programe tohto druhu.
GuanakoGuanako je divý príbuzný lamy z čeľade ťavovité, ktorý žije v malých stádach v Andách a v Patagónii. Má plavohnedú srsť so svetlejším bruchom a dlhý krk. Vo Vroclave býva v zóne zvierat Južnej Ameriky, vedľa álpak, már a aguti.
Králik domáciKráliky bývajú vo Vidieckom dvore, kde si ich môžete pozrieť zblízka. Králik domáci pochádza od divého králika európskeho, ktorý pôvodne žil na Pyrenejskom polostrove. Oči po stranách hlavy mu dávajú takmer úplný výhľad dookola, čo mu pomáha všimnúť si dravca.
Žralok sivýŽraloky sivé plávajú v nádrži Mozambického prielivu v Afrykáriu, aj nad podvodným tunelom. Tento žralok žije v teplých vodách všetkých oceánov a má vysokú chrbtovú plutvu. Je živorodý: mláďatá sa vyvíjajú v tele matky, spojené s ňou placentou.
Korytnačka ostrohatáKorytnačka ostrohatá je najväčšia suchozemská korytnačka Afriky a tretia najväčšia na svete. V Afrykáriu ju uvidíte na začiatku trasy, pri Červenom mori, a v teplých mesiacoch aj vo vonkajšom výbehu. Vroclavská zoo patrí k špičke v chove tohto druhu a korytnačky, ktoré sa tu vyliahnu, putujú do iných záhrad.
Psík prériovýPsíky prériové, ktorým sa hovorí aj prériové psy, sú hlodavce z prérií Severnej Ameriky, príbuzné veveríc. Žijú vo veľkých kolóniách v rozsiahlych systémoch podzemných nôr a varujú sa navzájom pred nebezpečenstvom štekavými zvukmi, podľa ktorých dostali svoje ľudové meno.
Veverica PrevostovaVeverica Prevostova, v poľštine dnes nazývaná iným menom, žije v lesoch juhovýchodnej Ázie, od Malajského polostrova po Sumatru a Borneo. Ľahko ju spoznáte podľa troch farieb: čierneho chrbta a chvosta, bieleho pruhu na bokoch a hrdzavého brucha.
Kačica madagaskarská (Mellerova)Kačica madagaskarská, nazývaná aj Mellerova kačica, žije iba na východe Madagaskaru. Je to veľká hnedá kačica s čiarkovaným perím, ktorá sa drží potokov a jazier v lesoch. Je ohrozená vyhynutím pre stratu mokradí a lov.
Štetkáč africkýŠtetkáč africký, nazývaný aj riečne prasa, je najmenšie a jedno z najfarebnejších prasiat Afriky, s hrdzavou srsťou a bielymi štetôčkami na ušiach. Prasiatka pri ohrození vedia predstierať, že sú mŕtve. V Poľsku ho uvidíte len v niekoľkých zoologických záhradách, okrem iného vo Vroclave.
Lachtan juhoafrickýLachtany juhoafrické bývajú na Pobreží kostier v Afrykáriu, v bazéne, ktorý vidno aj zvonka pavilónu. Vedia sa ponoriť do hĺbky viac ako 200 metrov a zadržať dych až na 7,5 minúty. Na rozdiel od tuleňov majú malé ušnice a opierajú sa o predné plutvy.
Krahuľa hôrnaKrahuľa hôrna žije v tajge Eurázie a Severnej Ameriky. Na rozdiel od väčšiny sov loví aj cez deň a vyhliada hlodavce z vrcholcov stromov. Má dlhý chvost ako jastrab a svetlá spodná strana tela je husto, priečne pásikavá.
Mačka diváMačka divá vyzerá ako veľká pásikavá mačka s hrubým chvostom s čiernymi krúžkami a býva v európskej časti zoo, vedľa rysov. Keď je ohrozená, najprv uprene hľadí na útočníka, prehne chrbát a syčí, a útočí až v krajnom prípade. Mačky divé z vroclavskej zoo sú ambasádormi svojho druhu na vzdelávacích programoch.
MuflónMuflón je divá ovca, ktorá v Európe žije voľne na Korzike a Sardínii, a do mnohých krajín, aj do Poľska, ju doviezli. Samce majú mohutné, slimákovito stočené rohy, samice sú menšie a zvyčajne bez rohov. Muflóny bývajú v európskej časti zoo.
Makak magotMagot je jediná opica žijúca voľne v Európe: malá skupina žije na Gibraltári a zvyšok v horách Maroka a Alžírska. Vroclavská zoo sa stará o magoty s ťažkou minulosťou, ktoré utrpeli pre činnosť človeka a v prírode by si neporadili. Dospelé opice sem prišli zo zvieracieho azylu v Holandsku.
Labuť trúbiváLabuť trúbivá pochádza zo Severnej Ameriky a je najväčším pôvodným vtákom tohto kontinentu z hľadiska hmotnosti aj dĺžky tela. Je celá biela, s čiernym zobákom, a svoje meno vďačí hlasitému hlasu, ktorý pripomína zvuk trúbky. Vo Vroclave pláva na rybníku v starej časti zoo.
Marabu africkýMarabu je veľký africký bocian s holou hlavou a ružovým kožným vakom, ktorý mu visí z krku. Žije v Afrike na juh od Sahary, často v blízkosti ľudí, aj pri skládkach odpadu. Niekedy ho nazývajú vták hrobár, pretože jeho krídla a chrbát pripomínajú tmavý plášť.
WatusiWatusi je plemeno domáceho hovädzieho dobytka z východnej Afriky, hlavne z Ugandy a Rwandy, preslávené obrovskými, široko rozloženými rohmi dlhými až 1,6 m. Kravy majú červenkastú srsť, niekedy s bielymi škvrnami. Pre mnohé tamojšie kmene bol počet takéhoto dobytka mierou bohatstva a chová sa hlavne pre mlieko.
Vari červenýVari červené patria k najväčším lemurom, majú hrdzavú srsť, čierny ňufák a dlhý čierny chvost. V prírode žijú len na polostrove Masoala na severovýchode Madagaskaru, živia sa hlavne ovocím a sú kriticky ohrozené. Vo Vroclave bývajú v Pavilóne Madagaskaru, kde nad hlavami visia kalone, netopiere živiace sa ovocím.
Krokodíl nílskyKrokodíly nílske bývajú v Afrykariu, v časti s džungľou pri rieke Kongo. Je to druhý najväčší žijúci plaz sveta, po krokodílovi morskom. Termovízna kamera ukázala, že výrastky na chrbte krokodíla žiaria silnejšie než zvyšok tela, pretože zadržiavajú teplo.
Pes hyenovitýPsy hyenovité, nazývané aj africké divé psy, majú škvrnitú srsť, ktorej vzor je u každého zvieraťa iný. Žijú v zohratých svorkách a prejavujú sociálne správanie výnimočné vo svete zvierat: delia sa o korisť a starajú sa o slabších členov skupiny. Vo vroclavskej zoo sa už narodili mláďatá psov hyenovitých.
Vodárka defassa (singsing)Vodárka defassa, nazývaná aj singsing, je veľká antilopa z Afriky, ktorá sa drží blízko vody a v prípade nebezpečenstva sa v nej rada ukrýva. Má hnedú, strapatú srsť a samce nosia dlhé, prstencovito vrúbkované rohy zahnuté oblúkom dopredu. Stádo býva na trávnatom výbehu antilop.
SitatungaSitatunga je antilopa z močiarov, slatín a vlhkých lesov pri jazerách a riekach strednej a západnej Afriky. Má veľmi dlhé, roztiahnuté kopytá, vďaka ktorým sa nezaborí do mäkkej pôdy. Samce nosia špirálovito stočené rohy a samice sú menšie, hrdzavé, so svetlými pruhmi.
Antilopa indická (garna)Garna, teda antilopa indická, žije na otvorených rovinách Indie a Nepálu a je jediným zástupcom svojho rodu. Dospelé samce sú tmavé, takmer čierne, s bielym bruchom, bielymi kruhmi okolo očí a dlhými, špirálovito stočenými rohmi, a samice sú svetlohnedé a zvyčajne bez rohov.
Pakôň bielobradýPakôň bielobradý je antilopa zo saván východnej Afriky, s dlhou bielou bradou pod krkom a rohmi zahnutými ako u byvola. V prírode žije vo veľkých stádach, ktoré putujú za dažďom a čerstvou trávou. Vo vroclavskej zoo bývajú pakone na výbehu antilop vo východnej časti záhrady.
Paovca hrivnatáPaovca hrivnatá pochádza z ťažko dostupných, skalnatých hôr severnej Afriky, okrem iného z Atlasu a hôr Sahary. Má znaky kozy aj ovce: samce nosia dlhú hrivu na krku a hrudi a mohutné, oblúkovito zahnuté rohy. Kedysi žila široko na púšťach a polopúšťach od Maroka po Egypt, dnes obratne šplhá hlavne po skalnatých horských svahoch.
Priamorožec šabľorohýPriamorožec šabľorohý je saharská antilopa s dlhými, oblúkovito zahnutými rohmi, ktorá bola v roku 2000 pre lov vyhlásená za vyhynutú vo voľnej prírode. Do prírody sa vracia vďaka zvieratám zo zoologických záhrad. Vroclav chová priamorožce od roku 1984 a narodilo sa tu vyše 80 mláďat, a bez vody táto antilopa vydrží dlhšie než ťava.
FenekFenek, teda púštna líška, je najmenší zástupca psovitých šeliem: váži necelé 2 kg. Má obrovské uši, v pomere k telu najväčšie spomedzi všetkých psovitých, ktoré mu pomáhajú počuť korisť a odovzdávať teplo. Vroclavská zoo chová fenky a kedysi viedla európsku plemennú knihu tohto druhu.
Osol domáciDomáce osly bývajú v zóne Sahary, spolu s ťavami, priamorožcami a fenkami. Osol pochádza z divého osla afrického a už tisíce rokov pracuje pre ľudí ako nákladné zviera. Má veľkú hlavu, dlhé uši a tenký chvost so strapcom, uspokojí sa so skromnou potravou a dobre znáša nedostatok vody.
Ťava jednohrbá (dromedár)Ťavy jednohrbé bývajú v zóne Sahary, vedľa fenkov, priamorožcov a oslov. Je to domestikovaný druh z čeľade ťavovitých, po stáročia používaný na jazdu a ako nákladné zviera, a tiež ako zdroj mlieka a vlny. Od dvojhrbého baktriána sa líši jediným hrbom a v hrbe ukladá tuk, nie vodu.