Podchorążówka (Veľká oficína) ★Tu začínate: v Podchorążówke je hlavná pokladnica Łazienek, múzejný obchod a dočasné výstavy. Za Stanislava Augusta sa budova nazývala Veľká oficína: bola v nej kuchyňa, špajza a izby dvoranov a s palácom ju spájala drevená krytá chodba. Od roku 1822 tu sídlila Pechotná kadetská škola. Práve odtiaľto 29. novembra 1830 vyrazili sprisahanci Piotra Wysockého a začalo sa novembrové povstanie.
Palác Myślewicki ★Ranoklasicistický palác postavili pre Stanislava Augusta v 70. rokoch 18. storočia podľa návrhu Dominika Merliniho. Názov pochádza od bývalej dediny Myślewice. Bývali tu kráľovi dvorania a iniciály JP nad vchodom sa spájajú s kniežaťom Józefom Poniatowským. Palác si z veľkej časti zachoval pôvodnú výzdobu vrátane malieb a jednej z dvoch zachovaných kúpeľní z 18. storočia v Poľsku. Na poschodie vedú strmé schody.
Chrám Sibyly ★Biely chrám s radom iónskych stĺpov vyzerá ako z kameňa, ale je postavený výlučne z dreva. Vznikol v roku 1822, pravdepodobne podľa návrhu Jakuba Kubického, podľa vzoru antických chrámov. Vchod strážia dva liatinové levy štylizované ako egyptské sfingy. Vedľa stojí biely mramorový kužeľ Omfalos, čiže pupok sveta, dielo gréckej umelkyne Christiny Papageorgiou z roku 2013.
Vodojem ★Okrúhla stavba zbierala vodu z okolitých prameňov a zásobovala ňou Palác na ostrove a neďalekú fontánu. Za Stanislava Augusta mala tehlové múry a hovorilo sa jej Bašta alebo Rotunda. Dnešnú podobu jej dal v roku 1823 Chrystian Piotr Aigner podľa rímskej hrobky Caecilie Metelly: hore sa tiahne vlys z volských lebiek a ovocných girlánd. Vnútri je v lete výstava o tom, ako sa do Łazienek privádzala voda.
Stará oranžéria a Kráľovské divadlo ★Dlhá budova z rokov 1785-1788, navrhnutá Dominikom Merlinim, slúžila na zimovanie pomarančovníkov, ktoré v lete zdobili záhrady. V jej krídle je Kráľovské divadlo, jedno z niekoľkých pôvodných dvorných divadiel z 18. storočia v Európe, s lóžami plnými divákov namaľovanými na stenách. V bývalej oranžérii je Kráľovská galéria sôch a v budove je aj pokladnica. K vchodu sa zo strany záhrady nedostanete.
Biely dom ★Prvá budova, ktorú Stanislav August postavil v Łazienkach od základov, okolo roku 1774, najskôr podľa návrhu Dominika Merliniho. V tejto letnej vile bývali kráľove sestry a v rokoch 1801-1804 budúci francúzsky kráľ Ľudovít XVIII. Interiéry zdobia prvé maľované groteskové ornamenty v Poľsku a na poschodí je Kráľovská zbierka grafiky. Dom vyzerá zo všetkých strán rovnako, vchod je oproti fontáne. Otvorené v lete.
Palác na ostrove ★Letné sídlo Stanislava Augusta stojí na umelom ostrove medzi dvoma rybníkmi. Na konci 17. storočia tu bol barokový pavilón Kúpeľov maršala Lubomirského, od ktorého pochádza názov Łazienki. Kráľ ho prestaval na klasicistický palác a v lete tu usporadúval slávne štvrtkové obedy. V roku 1944 Nemci podpálili interiéry a navŕtali do múrov otvory na dynamit, ale palác nevyhodili do vzduchu. Vnútri je Kráľovská obrazáreň.
Stará strážnicaMalý pavilón pri Severnom rybníku, za Palácom na ostrove. Postavili ho v rokoch 1791-1792 podľa návrhu Jana Chrystiana Kamsetzera ako strážnicu: stráž, ktorá tu sídlila, strážila prichádzajúcich na hlavnej ceste k palácu a dbala o bezpečnosť kráľa. Jednoduchý, strohý tvar nadväzuje na architektúru starovekého Grécka. Dnes tu múzeum prevádzkuje tvorivý priestor pre deti aj dospelých.
ErmitážErmitáž, čiže pustovňa, je jednou z najstarších budov Łazienek. Stála tu už na konci 17. storočia, keď maršal Stanisław Herakliusz Lubomirski prichádzal na toto tiché, zalesnené miesto čítať, písať a rozjímať. Po požiari na začiatku vlády Stanislava Augusta ju obnovil Dominik Merlini a v roku 1777 sa do nej nasťahovala Francúzka Henrietta Zofia Lhullier, priateľka kráľa, vraj veštica.
Bývalý hostinecKaštieľ na lichobežníkovom pôdoryse, nazývaný aj Austeria, vznikol pravdepodobne v 70. rokoch 18. storočia a v druhej polovici 19. storočia k nemu pristavali poschodie. Dnes v ňom sídlia kancelárie múzea a Múzejná stráž, takže dnu sa nechodí. Pozrite sa na vchod z južnej strany: dvere obklopuje portál so zdvojenými pilastrami, zakončený balustrádou s guľami.
Kubického stajneKlasicistické stajne a vozárne postavili v rokoch 1825-1826 podľa návrhu Jakuba Kubického. Bolo tu miesto pre 48 koní a osem konských povozov; seno sa skladovalo na povale a zhadzovalo sa otvormi s poklopmi, ktoré sa zachovali dodnes. V budove je pokladnica a dve výstavy: kočiareň so zbierkou konských povozov a postrojov a Kráľovská tkáčska manufaktúra so žakárovými krosnami z 19. storočia.
Kasárne kantonistovJednoduchá klasicistická budova z rokov 1826-1828 stojí v južnej časti bývalého łazienkovského majera. V starých dokumentoch ju nazývali aj Kasárne invalidov alebo Záhradníkov domček. Dnes sú tu stále aj dočasné výstavy Múzea poľovníctva a jazdectva, ktoré je od roku 2018 pobočkou Múzea Kráľovské Łazienki.
Nový palmový skleníkPresklený pavilón medzi Kasárňami kantonistov a hipodrómom. Sídli v ňom Centrum environmentálnej výchovy, kde múzeum organizuje prírodovedné aktivity, napríklad stretnutia s prírodou pre deti od 4 rokov a dospelých a tvorivé dielne o vtákoch. Bežne je budova zatvorená a otvára sa len na aktivity, takže ak chcete ísť dnu, pozrite si vopred kalendár na webe múzea.
Nová oranžériaDlhú budovu s presklenou južnou stenou postavili v rokoch 1860-1861 podľa návrhu Adama Adolfa Loeweho a Józefa Orłowského. V chladných dňoch sa v nej chránili pomarančovníky a exotické rastliny, okrem iného magnólie, myrty, granátovníky a cyprusy. Stred fasády zdobia sochy Vertumna a Pomony, božstiev ročných období a sadov. Dnes tu funguje reštaurácia a pred budovou stoja slnečné hodiny Adama Myjaka.
Egyptský chrámPavilón v štýle egyptského chrámu stojí na vale, jedinej zachovanej časti Lubomirského valov, navŕšených okolo Varšavy v roku 1770 na ochranu pred morovou epidémiou. Vchod podopierajú štyri stĺpy s hlavicami v tvare lotosových kvetov a levy chrlia z papúľ vodu. Vnútri kedysi dozrievali figy. Strecha je zároveň mostom cez rybník, preto sa hovorí aj o Egyptskom moste, a nad ním stojí obelisk s hieroglyfmi.
Nová strážnicaNa tomto mieste postavili v rokoch 1779-1780 pavilón na hru Trou-Madame, pri ktorej sa kotúčiky gúľali do špeciálnych bránok. Potom tu bolo dvorné Malé divadlo, zvané Komedyalnia, a v roku 1830 ho Jakub Kubicki prestaval na strážnicu. Vojenskú minulosť pripomínajú masky strážcov v prilbách a reliéfy so zväzkami zbraní nad oknami. Dnes tu funguje kaviareň.