Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
SkanzenChorzów, Sliezske

Skanzen v Chorzówe s deťmi: čo vidieť, mapa a trasa prehliadky

Hornosliezsky etnografický park v Chorzówe. V aplikácii Turi rovnaká mapa ukazuje vašu polohu, vedie vás od bodu k bodu a umožňuje odškrtávať navštívené miesta.

65bodov na prehliadku
27na odporúčanej trase
asi 3 hprehliadky s deťmi

Pred cestou

asi 3 hpokojným tempom, s prestávkami
3toalety na mape
1miesta s jedlom
Expozícia je rozľahlá a najvzdialenejšie objekty, napríklad sýpka zo Simoradzu s výstavou o včelách, ležia niekoľko sto metrov od pokladnice, preto si naplánujte trasu a obujte si pohodlnú obuv. V pondelok sa môžete prechádzať po areáli, ale interiéry objektov sú vtedy zatvorené a od novembra do apríla sa prehliadka robí hlavne zvonka. Toalety sú v hlavnej budove pri vchode, pri škole z Wapienice a pri krčme.
  • Doma otvorte miesto v Turi a ťuknite na „Stiahnuť na cestu“: mapa, opisy a fotky budú fungovať bez signálu.
  • Najvzdialenejšie body navštívte na začiatku, kým máte ešte sily.
  • Odškrtávajte priebežne a pri východe budete vedieť, čo zostalo.

Skanzen v Chorzówe v aplikácii Turi

Poloha naživo, trasa od bodu k bodu, opisy na čítanie a počúvanie. Zadarmo, bez účtu, v 12 jazykoch.

Stiahnuť pre Android
9:41
Skanzen v Chorzówe v aplikácii Turi: mapa s trasou prehliadky
V aplikácii

Takto vyzerá Skanzen v Chorzówe v Turi

Rovnaká mapa, ale s vašou polohou a trasou od bodu k bodu. Telefón napovedá, kam ísť, koľko zostáva a kde je najbližšia toaleta.

  • Odporúčaná trasa na začiatok alebo vlastný plán na toľko času, koľko máte
  • Opisy na čítanie a počúvanie, aj ako audiosprievodca po príchode k bodu
  • Pečiatky do pasu objaviteľa za etapy prehliadky
Stiahnuť Turi pre Android

Mapa miesta

Rovnaká mapa ako v aplikácii. Ťuknite na bod a uvidíte fotku a opis; v Turi na nej uvidíte aj seba.

Mapa: Skanzen v Chorzówe
1odporúčané, v poradí trasyostatné bodyWCtoalety, jedlo, pokladne

Mapa: OpenStreetMap (ODbL) a BDOT10k GUGiK, overená na leteckých snímkach. Opisy a fotky: Turi a Wikimedia Commons. Niečo nesedí? Nahláste to v aplikácii pri danom bode.

Oplatí sa vidieť

Múzeum „Hornosliezsky etnografický park v Chorzówe“ je skanzen v Sliezskom parku, otvorený pre návštevníkov 1. júna 1975. Na približne 33 hektároch stojí okolo 78 historických objektov zo 17. až 20. storočia: chalupy, sýpky, stodoly, dva veterné mlyny, vodný mlyn, kováčske dielne, škola, krčma, väznica a dva drevené kostoly. Budovy sem preniesli z východnej časti Horného Sliezska a z Dąbrowskej panvy a rozmiestnili ich v sektoroch zodpovedajúcich regiónom, od Sliezskych Beskýd po región Lubliniec. V mnohých chalupách sú zariadené dobové interiéry a v usadlostiach žijú ovce, kozy, krava, kôň a králiky.

Chalupa z Istebnej (1876)Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons1
Budova / pamiatka

Chalupa z Istebnej (1876)

Chalupa z roku 1876 pochádza z horskej obce Istebna a spolu s chlievom tvorí takzvanú lúčnu usadlosť; je to prvá budova na prehliadkovej trase. Dátum stavby a rozeta sú vyrezané na tráme v izbe. Vnútri je zariadená goralská izba so stolom, lavicami a posteľou a na Veľkú noc tu múzeum ukazuje tradičné veľkonočné raňajky.

Valcha z Brennej (1920)Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons2
Budova / pamiatka

Valcha z Brennej (1920)

Valcha, nazývaná aj valcovňa, slúžila na zhusťovanie a plstenie vlnenej látky, z ktorej vznikalo pevné súkno. Takéto malé dedinské prevádzky kedysi fungovali v horách na mnohých miestach. Valcha z Brennej z roku 1920 sa nezachovala, preto ju múzeum obnovilo podľa dokumentácie a od roku 2014 jej mechanizmus poháňa voda privádzaná dreveným žľabom.

Chalupa z Istebnej (1794)Foto Abraham, CC BY 4.0, Wikimedia Commons3
Budova / pamiatka

Chalupa z Istebnej (1794)

Dom z roku 1794 stál v Istebnej a je hlavnou chalupou beskydskej usadlosti bohatého sedliaka, ku ktorej patria aj stodola a malý chliev z Istebnej, sýpka s pivnicou z Brennej a kopiniec. Múzeum ju nazýva dvorovou chalupou; budovy usadlosti stoja okolo dvora. Všimnite si vyrezávané dvere a podlubie pozdĺž steny, a pri chalupe je k dispozícii multimediálny sprievodca.

Panská sýpka zo Simoradzu (1738)Foto Waraciła, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons4
Budova / pamiatka

Panská sýpka zo Simoradzu (1738)

Honosná panská sýpka z roku 1738 pochádza zo Simoradzu v Tešínskej pahorkatine a má poschodovú stavbu so širokými šindľovými odkvapmi. Dlhé roky bola neprístupná a dnes je v nej stála výstava „ULiversum“ o včelách a ich spolužití s človekom. Stojí na lúke Mała Łąka, približne 700 metrov od pokladnice, a cesta k nej vedie popri múzejných včelniciach.

Panská sýpka z Bujakowa (1730)Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons5
Budova / pamiatka

Panská sýpka z Bujakowa (1730)

Panská sýpka z roku 1730 pochádza z Bujakowa, dnes mestskej časti Mikołowa, a do múzea sa dostala v roku 1969 ako jeden z prvých objektov. Dlhá budova z hrubých trámov s vysokou šindľovou strechou slúžila na skladovanie obilia z panských polí. V roku 2021 ju ako prvú zakonzervovali v rámci programu záchrany drevených pamiatok múzea.

Evanjelický kostol z Bytomu-Bobreku (1932)Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons6
Budova / pamiatka

Evanjelický kostol z Bytomu-Bobreku (1932)

Kostol postavili pre evanjelikov z robotníckej kolónie v Bobreku z hotových drevených dielov kúpených vo firme Christoph und Unmack z Niesky v Lužici a vysvätili ho v roku 1932. Po požiari v roku 2014 zachovanú konštrukciu rozobrali, preniesli do múzea a znovu postavili, a otvorili ho v roku 2017. Je to jeden z mála príkladov prefabrikovanej sakrálnej architektúry; konajú sa tu bohoslužby a koncerty.

Chalupa z Łaz (1874)Foto Marek Mróz, CC BY 4.0, Wikimedia Commons7
Budova / pamiatka

Chalupa z Łaz (1874)

Slamou pokrytá chalupa z roku 1874 pochádza z Łaz pri Błędowe v Dąbrowskej panve a je obytným domom usadlosti bohatého sedliaka so stodolou, kováčskou dielňou s kôlňou na vozy a studňou. V usadlosti žijú múzejné zvieratá: kozy, krava a kôň, a vedľa stoja úle včelnice patriacej k usadlosti. Pred chalupou je záhradka ohradená latkovým plotom.

Chalupa z Kaliny (1851)Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons8
Budova / pamiatka

Chalupa z Kaliny (1851)

Chalupa z roku 1851 pochádza z Kaliny v regióne Lubliniec a bola domovom sedliackej rodiny. Dnes sa nazýva chalupou bylinkárky: jedna izba predstavuje ľudové bylinkárstvo a druhá povery a mágiu na dedinskej usadlosti. Pri dverách sa sušia zväzky bylín a počas etnografických prechádzok deti ochutnávajú bylinkové nálevy.

Chalupa z Bykowiny (okolo polovice 19. storočia)Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons9
Budova / pamiatka

Chalupa z Bykowiny (okolo polovice 19. storočia)

Skromná chalupa z obdobia okolo polovice 19. storočia pochádza z Bykowiny, dnes mestskej časti Rudy Śląskej; naposledy v nej bývala typická sliezska robotnícka rodina. V múzeu v nej zariadili starý dedinský obchod s pultom, váhou a policami s tovarom. Zaujímavosťou je chladnička z 30. rokov 20. storočia, ktorú si môžete pozrieť počas etnografických prechádzok.

Chalupa z Katovíc (1826)Foto Marek Mróz, CC BY 4.0, Wikimedia Commons10
Budova / pamiatka

Chalupa z Katovíc (1826)

Chalupa pochádza z bývalej dediny Katovice, z osady Drajok, a býval v nej predposledný richtár Katovíc, preto ju múzeum nazýva richtárovou chalupou. Stojí v usadlosti spolu s holubníkom z Dąbrówky Małej a malým chlievom z Bogucic. Vchody chráni drevené zápražie s prelamovanými doskami a v izbách uvidíte kredenc, stôl a postele; na sviatky sa tu pripravuje tradičná výzdoba.

Holubník z Dąbrówky Małej (19./20. storočie)Foto Marek Mróz, CC BY 4.0, Wikimedia Commons11
Budova / pamiatka

Holubník z Dąbrówky Małej (19./20. storočie)

Holubník na vysokom stĺpe pochádza z Dąbrówky Małej, dnes mestskej časti Katovíc, a vznikol na prelome 19. a 20. storočia. Mnohouholníkový domček pre vtáky má vletové otvory a šindľovú striešku. Stojí v richtárovej usadlosti s chalupou z Katovíc a hneď vedľa, za plotom, vidno nevelký chliev z Bogucic z 19. storočia.

Krčma z obce Świerczyniec (1870)Foto Marek Mróz, CC BY 4.0, Wikimedia Commons12
Budova / pamiatka

Krčma z obce Świerczyniec (1870)

Drevená krčma z roku 1870 pochádza z obce Świerczyniec a stojí v pštinsko-rybnickej časti múzea. Krčmy boli kedysi miestom odpočinku, zábavy a stretávania obyvateľov dediny. Múzeum o tejto krčme vydalo samostatný zošit, pretože jej poloha bokom a osudy jej obyvateľov boli dlho záhadou. Dnes v budove funguje reštaurácia „Karczma U Brożka” a hneď vedľa stojí scéna skanzenu, kde sa konajú koncerty a podujatia.

Obecné väzenie zo Skrzyszowa (19. storočie)Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons13
Budova / pamiatka

Obecné väzenie zo Skrzyszowa (19. storočie)

Drevené väzenie z 19. storočia pochádza zo Skrzyszowa v okrese Wodzisław. Podľa múzea je to jediná takáto verejná budova v skanzene a pravdepodobne posledné zachované drevené väzenie tohto druhu v Poľsku. Stojí v strede expozície, neďaleko krčmy a kostola.

Kostol z obce Nieboczowy (1791)Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons14
Budova / pamiatka

Kostol z obce Nieboczowy (1791)

Drevený kostol svätého Jozefa Robotníka postavili v roku 1791 v obci Nieboczowy pri Odre, ktorú v 21. storočí zbúrali kvôli protipovodňovej nádrži a postavili nanovo na inom mieste. Samotný kostol už v roku 1971 preniesli do Kłokocina a v roku 1995 do múzea, kde ho v roku 1997 posvätili. Má šindľovú strechu s dvoma cibuľovitými vežičkami a krytú podsieň okolo stien, vo vnútri stojí oltár z 18. storočia z Moszczenice. V sezóne sa tu slúžia omše.

Vodný mlyn z Imielina (18. storočie)Foto Jacek Durski, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons15
Budova / pamiatka

Vodný mlyn z Imielina (18. storočie)

Vodný mlyn pochádza z Imielina, z časti nazývanej Jamnice, a patrí k mlynárskej usadlosti spolu so sýpkou z Warszowíc a stodolou z Grzawy. V roku 2014, po oprave budovy a obnovení vodných tokov, ho prvýkrát spustili mimo jeho pôvodného miesta. Pri budove vidno drevené vodné koleso a počas ukážok pracuje šrotovník s mlynskými kameňmi a valcová stolica.

Veterný mlyn z Grzawy (1. polovica 19. storočia)Foto Konrad Kurzacz, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons16
Budova / pamiatka

Veterný mlyn z Grzawy (1. polovica 19. storočia)

Veterný mlyn postavili pravdepodobne v prvej polovici 19. storočia na vyvýšenine pri dedine Grzawa a v roku 1964 ho preniesli do múzea ako druhú stavbu v jeho histórii. Pôvodne to bol stĺpový mlyn, neskôr ho prestavali na paltrak, ktorý sa otáčal na kladkách po koľajnici, aby nastavil krídla do vetra. Po oprave dokončenej v roku 2014 opäť funguje: počas podujatí ho múzeum spúšťa a sprevádza po interiéri s mlynskými kameňmi.

Chalupa z Dziećkowíc (1857)Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons17
Budova / pamiatka

Chalupa z Dziećkowíc (1857)

Slamou krytá chalupa z roku 1857 pochádza z Dziećkowíc, dnes časti Mysłowíc, a predstavuje usadlosť bezzemka, ktorá sa skladala iba z jednej budovy. V skromných izbách stojí jednoduché zariadenie a pred chalupou rastie farebná záhradka. Počas podujatí sa pri chalupe konajú ukážky prania na pracej doske.

Osemboká stodola z Brzeźc (okolo polovice 19. storočia)Foto Marek Mróz, CC BY 4.0, Wikimedia Commons18
Budova / pamiatka

Osemboká stodola z Brzeźc (okolo polovice 19. storočia)

Stodola na osemuholníkovom pôdoryse z obdobia okolo polovice 19. storočia pochádza z Brzeźc v pštinskom regióne a patrí k usadlosti bohatého roľníka z Frydku. Vysoká slamená strecha klesá nízko nad zrubové steny. Uchovávali v nej obilie a slamu a dnes si ju môžete pozrieť zblízka.

Chalupa z Frydku (1852)Foto Marek Mróz, CC BY 4.0, Wikimedia Commons19
Budova / pamiatka

Chalupa z Frydku (1852)

Chalupa z roku 1852 pokrytá hrubou slamenou strechou pochádza z Frydku pri Pštine a je obytným domom usadlosti bohatého gazdu, ku ktorej patria stodola z Brzeźc, kôlne z Kryr a Kobióru, chliev a studňa z Łąky. Okolo dvora stoja prútené ploty a pri usadlosti je včelnica, kde sa konajú včelárske ukážky. Na sviatky stojí v izbe snop sena.

Chalupa z Goleszowa (1886)Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons20
Budova / pamiatka

Chalupa z Goleszowa (1886)

Veľká chalupa z roku 1886 pochádza z Goleszowa v Tešínskom podhorí a je jedinou budovou v múzeu postavenou ako zrubová stavba s vonkajšou podstávkou. Bývali v nej evanjelici, preto sú interiéry zariadené tak ako v evanjelických domoch. V chlieve pod tou istou strechou je výstava „Niecki i koryta” (Díže a korytá) a z usadlosti sa otvára výhľad na lúky a chalupy.

Turbínový veterný mlyn z Nierodzimu (1918)Foto Abraham, CC BY 4.0, Wikimedia Commons21
Budova / pamiatka

Turbínový veterný mlyn z Nierodzimu (1918)

Malú drevenú budovu s kovovou veternou turbínou na streche postavili v roku 1918 v Nierodzime, dnes časti Ustroňa. Patrí k usadlosti bohatého roľníka z Goleszowa a vo vnútri stojí zariadenie na mletie obilia poháňané silou vetra. Oplatí sa porovnať ho s dreveným veterným mlynom z Grzawy, ktorý stojí v inej časti múzea.

Chalupa z Bażanowíc (1872)Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons22
Budova / pamiatka

Chalupa z Bażanowíc (1872)

Chalupa z roku 1872 pochádza z Bażanowíc v Tešínskom podhorí a je obytným domom usadlosti stredne zámožného roľníka, ku ktorej patria aj stodola z Ustroňa a kováčska vyhňa z obce Zamarski. Má šindľovú strechu a zápražie pri vchode. Múzeum jej venovalo samostatný zošit, v ktorom opísalo históriu dediny a rodín gazdov, ako aj zmeny v konštrukcii a vybavení domu.

Škola z Wapienice (1853)Foto Abraham, CC BY 4.0, Wikimedia Commons23
Budova / pamiatka

Škola z Wapienice (1853)

Budovu postavili v roku 1853 vo Wapienici, dnes časti mesta Bielsko-Biała, od začiatku ako dedinskú ľudovú školu. V triede stoja staré lavice, tabuľa a učiteľská katedra a vedľa je zariadená izba, v ktorej býval učiteľ. Počas programu „W starej szkole” (V starej škole) si deti sadajú do lavíc, píšu grifľom na bridlicovú tabuľku a skúšajú písať perom s násadkou.

Kováčska vyhňa z obce Zamarski (1843)Foto Abraham, CC BY 4.0, Wikimedia Commons24
Budova / pamiatka

Kováčska vyhňa z obce Zamarski (1843)

Kováčska vyhňa z roku 1843 pochádza z obce Zamarski v Tešínskom podhorí a patrí k usadlosti stredne zámožného roľníka spolu s chalupou z Bażanowíc a stodolou z Ustroňa. Vo vnútri aj pod odkvapom sa zachovalo vybavenie kováča: nákova a staré kováčske nástroje. Počas podujatí sa tu konajú ukážky kováčskej práce.

Tkáčska chalupa z Brennej (1820)Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons25
Budova / pamiatka

Tkáčska chalupa z Brennej (1820)

Chalupa z roku 1820 pochádza z lokality Stary Groń v Brennej a patrila tomu istému majiteľovi ako susedná groňská chalupa. Obe stoja na malej vyvýšenine, bokom od hlavnej trasy, pretože groňské usadlosti sa kedysi zakladali vysoko v horách, ďaleko od dediny. Vo vnútri je tkáčska dielňa s krosnami a ďalšími tkáčskymi nástrojmi.

Groňská chalupa z Brennej (1809)Foto Krzysztof Bulla, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons26
Budova / pamiatka

Groňská chalupa z Brennej (1809)

Chalupa z roku 1809 pochádza z lokality Stary Groń v Brennej a je jedným z najstarších obytných domov v múzeu. Groňské usadlosti sa kedysi zakladali vysoko na horských hrebeňoch, ďaleko od dediny, preto stojí spolu s tkáčskou chalupou na malej vyvýšenine, bokom od hlavnej trasy. Zblízka vidno dômyselné spoje trámov na nárožiach.

Koželužňa z Koniakowa (19./20. storočie)Foto Abraham, CC BY 4.0, Wikimedia Commons27
Budova / pamiatka

Koželužňa z Koniakowa (19./20. storočie)

Koželužňa z prelomu 19. a 20. storočia pochádza z Koniakowa v Sliezskych Beskydách, kde gorali vydelávali zvieracie kože. Vo vnútri je výstava „Na własnej skórze. Tradycyjne garbarstwo” (Na vlastnej koži. Tradičné koželužstvo): návštevníkov víta rozprávač hovoriaci koniakowským nárečím a opisované nástroje sa postupne rozsvecujú. Môžete si pozrieť aj vydelané kože a model interiéru vytlačený na 3D tlačiarni.

Všetky body (70)

Zoskupené ako v legende mapy. Hviezdička označuje odporúčané body.

Budova / pamiatka 57
Chalupa z Istebnej (1876) ★Chalupa z roku 1876 pochádza z horskej obce Istebna a spolu s chlievom tvorí takzvanú lúčnu usadlosť; je to prvá budova na prehliadkovej trase. Dátum stavby a rozeta sú vyrezané na tráme v izbe. Vnútri je zariadená goralská izba so stolom, lavicami a posteľou a na Veľkú noc tu múzeum ukazuje tradičné veľkonočné raňajky.
Valcha z Brennej (1920) ★Valcha, nazývaná aj valcovňa, slúžila na zhusťovanie a plstenie vlnenej látky, z ktorej vznikalo pevné súkno. Takéto malé dedinské prevádzky kedysi fungovali v horách na mnohých miestach. Valcha z Brennej z roku 1920 sa nezachovala, preto ju múzeum obnovilo podľa dokumentácie a od roku 2014 jej mechanizmus poháňa voda privádzaná dreveným žľabom.
Chalupa z Istebnej (1794) ★Dom z roku 1794 stál v Istebnej a je hlavnou chalupou beskydskej usadlosti bohatého sedliaka, ku ktorej patria aj stodola a malý chliev z Istebnej, sýpka s pivnicou z Brennej a kopiniec. Múzeum ju nazýva dvorovou chalupou; budovy usadlosti stoja okolo dvora. Všimnite si vyrezávané dvere a podlubie pozdĺž steny, a pri chalupe je k dispozícii multimediálny sprievodca.
Panská sýpka zo Simoradzu (1738) ★Honosná panská sýpka z roku 1738 pochádza zo Simoradzu v Tešínskej pahorkatine a má poschodovú stavbu so širokými šindľovými odkvapmi. Dlhé roky bola neprístupná a dnes je v nej stála výstava „ULiversum“ o včelách a ich spolužití s človekom. Stojí na lúke Mała Łąka, približne 700 metrov od pokladnice, a cesta k nej vedie popri múzejných včelniciach.
Panská sýpka z Bujakowa (1730) ★Panská sýpka z roku 1730 pochádza z Bujakowa, dnes mestskej časti Mikołowa, a do múzea sa dostala v roku 1969 ako jeden z prvých objektov. Dlhá budova z hrubých trámov s vysokou šindľovou strechou slúžila na skladovanie obilia z panských polí. V roku 2021 ju ako prvú zakonzervovali v rámci programu záchrany drevených pamiatok múzea.
Evanjelický kostol z Bytomu-Bobreku (1932) ★Kostol postavili pre evanjelikov z robotníckej kolónie v Bobreku z hotových drevených dielov kúpených vo firme Christoph und Unmack z Niesky v Lužici a vysvätili ho v roku 1932. Po požiari v roku 2014 zachovanú konštrukciu rozobrali, preniesli do múzea a znovu postavili, a otvorili ho v roku 2017. Je to jeden z mála príkladov prefabrikovanej sakrálnej architektúry; konajú sa tu bohoslužby a koncerty.
Chalupa z Łaz (1874) ★Slamou pokrytá chalupa z roku 1874 pochádza z Łaz pri Błędowe v Dąbrowskej panve a je obytným domom usadlosti bohatého sedliaka so stodolou, kováčskou dielňou s kôlňou na vozy a studňou. V usadlosti žijú múzejné zvieratá: kozy, krava a kôň, a vedľa stoja úle včelnice patriacej k usadlosti. Pred chalupou je záhradka ohradená latkovým plotom.
Chalupa z Kaliny (1851) ★Chalupa z roku 1851 pochádza z Kaliny v regióne Lubliniec a bola domovom sedliackej rodiny. Dnes sa nazýva chalupou bylinkárky: jedna izba predstavuje ľudové bylinkárstvo a druhá povery a mágiu na dedinskej usadlosti. Pri dverách sa sušia zväzky bylín a počas etnografických prechádzok deti ochutnávajú bylinkové nálevy.
Chalupa z Bykowiny (okolo polovice 19. storočia) ★Skromná chalupa z obdobia okolo polovice 19. storočia pochádza z Bykowiny, dnes mestskej časti Rudy Śląskej; naposledy v nej bývala typická sliezska robotnícka rodina. V múzeu v nej zariadili starý dedinský obchod s pultom, váhou a policami s tovarom. Zaujímavosťou je chladnička z 30. rokov 20. storočia, ktorú si môžete pozrieť počas etnografických prechádzok.
Chalupa z Katovíc (1826) ★Chalupa pochádza z bývalej dediny Katovice, z osady Drajok, a býval v nej predposledný richtár Katovíc, preto ju múzeum nazýva richtárovou chalupou. Stojí v usadlosti spolu s holubníkom z Dąbrówky Małej a malým chlievom z Bogucic. Vchody chráni drevené zápražie s prelamovanými doskami a v izbách uvidíte kredenc, stôl a postele; na sviatky sa tu pripravuje tradičná výzdoba.
Holubník z Dąbrówky Małej (19./20. storočie) ★Holubník na vysokom stĺpe pochádza z Dąbrówky Małej, dnes mestskej časti Katovíc, a vznikol na prelome 19. a 20. storočia. Mnohouholníkový domček pre vtáky má vletové otvory a šindľovú striešku. Stojí v richtárovej usadlosti s chalupou z Katovíc a hneď vedľa, za plotom, vidno nevelký chliev z Bogucic z 19. storočia.
Krčma z obce Świerczyniec (1870) ★Drevená krčma z roku 1870 pochádza z obce Świerczyniec a stojí v pštinsko-rybnickej časti múzea. Krčmy boli kedysi miestom odpočinku, zábavy a stretávania obyvateľov dediny. Múzeum o tejto krčme vydalo samostatný zošit, pretože jej poloha bokom a osudy jej obyvateľov boli dlho záhadou. Dnes v budove funguje reštaurácia „Karczma U Brożka” a hneď vedľa stojí scéna skanzenu, kde sa konajú koncerty a podujatia.
Obecné väzenie zo Skrzyszowa (19. storočie) ★Drevené väzenie z 19. storočia pochádza zo Skrzyszowa v okrese Wodzisław. Podľa múzea je to jediná takáto verejná budova v skanzene a pravdepodobne posledné zachované drevené väzenie tohto druhu v Poľsku. Stojí v strede expozície, neďaleko krčmy a kostola.
Kostol z obce Nieboczowy (1791) ★Drevený kostol svätého Jozefa Robotníka postavili v roku 1791 v obci Nieboczowy pri Odre, ktorú v 21. storočí zbúrali kvôli protipovodňovej nádrži a postavili nanovo na inom mieste. Samotný kostol už v roku 1971 preniesli do Kłokocina a v roku 1995 do múzea, kde ho v roku 1997 posvätili. Má šindľovú strechu s dvoma cibuľovitými vežičkami a krytú podsieň okolo stien, vo vnútri stojí oltár z 18. storočia z Moszczenice. V sezóne sa tu slúžia omše.
Vodný mlyn z Imielina (18. storočie) ★Vodný mlyn pochádza z Imielina, z časti nazývanej Jamnice, a patrí k mlynárskej usadlosti spolu so sýpkou z Warszowíc a stodolou z Grzawy. V roku 2014, po oprave budovy a obnovení vodných tokov, ho prvýkrát spustili mimo jeho pôvodného miesta. Pri budove vidno drevené vodné koleso a počas ukážok pracuje šrotovník s mlynskými kameňmi a valcová stolica.
Veterný mlyn z Grzawy (1. polovica 19. storočia) ★Veterný mlyn postavili pravdepodobne v prvej polovici 19. storočia na vyvýšenine pri dedine Grzawa a v roku 1964 ho preniesli do múzea ako druhú stavbu v jeho histórii. Pôvodne to bol stĺpový mlyn, neskôr ho prestavali na paltrak, ktorý sa otáčal na kladkách po koľajnici, aby nastavil krídla do vetra. Po oprave dokončenej v roku 2014 opäť funguje: počas podujatí ho múzeum spúšťa a sprevádza po interiéri s mlynskými kameňmi.
Chalupa z Dziećkowíc (1857) ★Slamou krytá chalupa z roku 1857 pochádza z Dziećkowíc, dnes časti Mysłowíc, a predstavuje usadlosť bezzemka, ktorá sa skladala iba z jednej budovy. V skromných izbách stojí jednoduché zariadenie a pred chalupou rastie farebná záhradka. Počas podujatí sa pri chalupe konajú ukážky prania na pracej doske.
Osemboká stodola z Brzeźc (okolo polovice 19. storočia) ★Stodola na osemuholníkovom pôdoryse z obdobia okolo polovice 19. storočia pochádza z Brzeźc v pštinskom regióne a patrí k usadlosti bohatého roľníka z Frydku. Vysoká slamená strecha klesá nízko nad zrubové steny. Uchovávali v nej obilie a slamu a dnes si ju môžete pozrieť zblízka.
Chalupa z Frydku (1852) ★Chalupa z roku 1852 pokrytá hrubou slamenou strechou pochádza z Frydku pri Pštine a je obytným domom usadlosti bohatého gazdu, ku ktorej patria stodola z Brzeźc, kôlne z Kryr a Kobióru, chliev a studňa z Łąky. Okolo dvora stoja prútené ploty a pri usadlosti je včelnica, kde sa konajú včelárske ukážky. Na sviatky stojí v izbe snop sena.
Chalupa z Goleszowa (1886) ★Veľká chalupa z roku 1886 pochádza z Goleszowa v Tešínskom podhorí a je jedinou budovou v múzeu postavenou ako zrubová stavba s vonkajšou podstávkou. Bývali v nej evanjelici, preto sú interiéry zariadené tak ako v evanjelických domoch. V chlieve pod tou istou strechou je výstava „Niecki i koryta” (Díže a korytá) a z usadlosti sa otvára výhľad na lúky a chalupy.
Turbínový veterný mlyn z Nierodzimu (1918) ★Malú drevenú budovu s kovovou veternou turbínou na streche postavili v roku 1918 v Nierodzime, dnes časti Ustroňa. Patrí k usadlosti bohatého roľníka z Goleszowa a vo vnútri stojí zariadenie na mletie obilia poháňané silou vetra. Oplatí sa porovnať ho s dreveným veterným mlynom z Grzawy, ktorý stojí v inej časti múzea.
Chalupa z Bażanowíc (1872) ★Chalupa z roku 1872 pochádza z Bażanowíc v Tešínskom podhorí a je obytným domom usadlosti stredne zámožného roľníka, ku ktorej patria aj stodola z Ustroňa a kováčska vyhňa z obce Zamarski. Má šindľovú strechu a zápražie pri vchode. Múzeum jej venovalo samostatný zošit, v ktorom opísalo históriu dediny a rodín gazdov, ako aj zmeny v konštrukcii a vybavení domu.
Škola z Wapienice (1853) ★Budovu postavili v roku 1853 vo Wapienici, dnes časti mesta Bielsko-Biała, od začiatku ako dedinskú ľudovú školu. V triede stoja staré lavice, tabuľa a učiteľská katedra a vedľa je zariadená izba, v ktorej býval učiteľ. Počas programu „W starej szkole” (V starej škole) si deti sadajú do lavíc, píšu grifľom na bridlicovú tabuľku a skúšajú písať perom s násadkou.
Kováčska vyhňa z obce Zamarski (1843) ★Kováčska vyhňa z roku 1843 pochádza z obce Zamarski v Tešínskom podhorí a patrí k usadlosti stredne zámožného roľníka spolu s chalupou z Bażanowíc a stodolou z Ustroňa. Vo vnútri aj pod odkvapom sa zachovalo vybavenie kováča: nákova a staré kováčske nástroje. Počas podujatí sa tu konajú ukážky kováčskej práce.
Tkáčska chalupa z Brennej (1820) ★Chalupa z roku 1820 pochádza z lokality Stary Groń v Brennej a patrila tomu istému majiteľovi ako susedná groňská chalupa. Obe stoja na malej vyvýšenine, bokom od hlavnej trasy, pretože groňské usadlosti sa kedysi zakladali vysoko v horách, ďaleko od dediny. Vo vnútri je tkáčska dielňa s krosnami a ďalšími tkáčskymi nástrojmi.
Groňská chalupa z Brennej (1809) ★Chalupa z roku 1809 pochádza z lokality Stary Groń v Brennej a je jedným z najstarších obytných domov v múzeu. Groňské usadlosti sa kedysi zakladali vysoko na horských hrebeňoch, ďaleko od dediny, preto stojí spolu s tkáčskou chalupou na malej vyvýšenine, bokom od hlavnej trasy. Zblízka vidno dômyselné spoje trámov na nárožiach.
Koželužňa z Koniakowa (19./20. storočie) ★Koželužňa z prelomu 19. a 20. storočia pochádza z Koniakowa v Sliezskych Beskydách, kde gorali vydelávali zvieracie kože. Vo vnútri je výstava „Na własnej skórze. Tradycyjne garbarstwo” (Na vlastnej koži. Tradičné koželužstvo): návštevníkov víta rozprávač hovoriaci koniakowským nárečím a opisované nástroje sa postupne rozsvecujú. Môžete si pozrieť aj vydelané kože a model interiéru vytlačený na 3D tlačiarni.
Malý chliev z Istebnej (18./19. storočie)Malý chliev z prelomu 18. a 19. storočia pochádza z Istebnej a spolu s chalupou z roku 1876 tvorí lúčnu usadlosť, prvú na prehliadkovej trase. Má nízke zrubové steny a vysokú šindľovú strechu, na ktorú múzeum v roku 2023 položilo nové šindle v rámci konzervácie drevených pamiatok. Chovali sa v ňom ošípané a hydina.
Sýpka s pivnicou z Brennej (okolo polovice 19. storočia)Sýpka z obdobia okolo polovice 19. storočia pochádza z Brennej v Sliezskych Beskydách. Stojí na kamennej podmurovke, v ktorej je pivnica, a v drevenej časti nad ňou sa skladovalo obilie a iné zásoby. Patrí k beskydskej usadlosti bohatého sedliaka s chalupou z Istebnej a v jej pivnici sa uchovávali zemiaky a zelenina.
Chliev z Istebnej (18. storočie)Chliev z 18. storočia pochádza z Istebnej a stojí v beskydskej usadlosti bohatého sedliaka, vedľa chalupy z roku 1794, stodoly a sýpky z Brennej. Má zrubové steny, strmú šindľovú strechu s debneným štítom a malú prístavbu na boku. Chovali sa v ňom ošípané a drobné zvieratá a v sezóne sa môžete pozrieť dovnútra.
Stodola z Istebnej (okolo polovice 18. storočia)Dlhá drevená stodola pokrytá šindľom pochádza z Istebnej a vznikla okolo polovice 18. storočia. Patrí k beskydskej usadlosti bohatého sedliaka s chalupou z roku 1794. Vnútri je výstava „Mechanizacja rolnictwa“ (Mechanizácia poľnohospodárstva), kde si môžete pozrieť staré stroje a náradie používané v hospodárstve.
Sedliacka sýpka z Bojanowa (18./19. storočie)Sýpka z prelomu 18. a 19. storočia pochádza z Bojanowa pri meste Racibórz. Má hrubé, nabielo omietnuté steny, malé dvere a širokú valbovú strechu, ktorá chránila steny pred dažďom. Sedliaci v nej skladovali obilie a iné zásoby a podobná biela sýpka z Pszowa stojí v inej časti múzea.
Panská sýpka zo Śmiłowic (1745-1747)Dlhú panskú sýpku postavili v rokoch 1745-1747 v Śmiłowiciach, dnes mestskej časti Mikołowa. Má steny z hrubých trámov a vysokú šindľovú strechu s polvalbou. Skladovalo sa v nej obilie z panských polí. V roku 2026 múzeum získalo dotáciu na jej konzerváciu, spolu s konzerváciou kostola z Nieboczów.
Chalupa zo Strzemieszyc Wielkich (1877)Chalupu postavili v roku 1877 v Strzemieszyciach Wielkich, dnes časti mesta Dąbrowa Górnicza, a neskôr ju preniesli do múzea. Tvorí jednobudovú usadlosť nazývanú fojtovská. Pred domom je kvetinová záhradka a v izbách sa konajú tvorivé dielne, ukážky zdobenia kraslíc (kroszonki) a stretnutia.
Panská sýpka z Wojkowic Kościelnych (1675)Je to najstaršia sýpka v múzeu: postavili ju v roku 1675 vo Wojkowiciach Kościelnych v Dąbrowskej panve. Masívna budova z hrubých trámov má na poschodí pavlač so zábradlím, ku ktorej vedú vonkajšie schody. Dnes sa v nej konajú remeselné dielne a na jeseň sa na poli vedľa organizuje vyberanie zemiakov.
Chalupa z Kromołowa (1860)Nabielo omietnutá chalupa z roku 1860 stála v Kromołowe, dnes mestskej časti Zawiercia, hneď pri mestskom námestí, preto je príkladom malomestskej architektúry Dąbrowskej panvy. Postavili ju ako rodinný dom, ale dlho v jednej z izieb fungovala tkáčska dielňa. Vyniká bielymi stenami a tmavými okenicami.
Kováčska dielňa z Łaz (2. polovica 19. storočia)Kováčska dielňa s kôlňou na vozy z druhej polovice 19. storočia pochádza z Łaz pri Błędowe v Dąbrowskej panve a patrí k usadlosti bohatého sedliaka spolu s chalupou, stodolou a studňou z tej istej dediny. Je to jedna z dvoch usadlostí s kováčskou dielňou v múzeu, ktoré ukazujú, ako žili a pracovali dedinskí kováči. Je pokrytá slamenou strechou, rovnako ako celá usadlosť.
Stodola z Łaz (2. polovica 19. storočia)Slamou pokrytá stodola z druhej polovice 19. storočia pochádza z Łaz pri Błędowe v Dąbrowskej panve a patrí k usadlosti bohatého sedliaka s chalupou z Łaz. Múzeum na nej vymenilo slamenú strechu. Vedľa stodoly žijú múzejné zvieratá: kozy, krava a kôň.
Chalupa z obce Zborowskie (kópia stavby z obdobia okolo 1839)Táto budova je vernou kópiou chalupy z obdobia okolo roku 1839 z obce Zborowskie v regióne Lubliniec, postavenou v areáli múzea. Múzeum dva roky skúmalo dejiny obce Zborowskie, kde fungovala Sliezska továreň na hlinené fajky, a vydalo o nej ocenenú monografiu. V izbách sa konajú tvorivé dielne a výstavy, napríklad veľkonočných kraslíc (kroszonki).
Chalupa z Bruśka (1828)Chalupa z roku 1828 pochádza z Bruśka v regióne Lubliniec a spolu so stodolou z tej istej dediny tvorí usadlosť lesných robotníkov. Bývala v nej rodina, ktorej členovia pracovali v hutníctve, ktoré sa až do roku 1884 rozvíjalo na rieke Mała Panew. Pri chalupe sa konajú tvorivé dielne, okrem iného pletenie z prútia.
Sedliacka sýpka z Pszowa (18./19. storočie)Nevelká sýpka z prelomu 18. a 19. storočia pochádza z Pszowa pri meste Wodzisław Śląski. Má hrubé, nabielo omietnuté steny a strmú strechu pokrytú slamou, čím sa výrazne odlišuje od drevených budov múzea. Sedliaci v takých sýpkach skladovali obilie a iné zásoby a v múzeu stojí na otvorenej lúke, dobre viditeľná z chodníka.
Chalupa z Panewnik (1864)Chalupa z roku 1864 pochádza z Panewnik, dnes mestskej časti Katovíc, a je obytným domom usadlosti stredne zámožného sedliaka so stodolou z Miedar. Do usadlosti vedie drevená brána s bránkou. Na Veľkú noc sa v izbe ukazuje tradičný sviatočný obed a na dvore sa konajú dožinkové zábavy, tvorivé dielne a kvasenie kapusty.
Stodola z Miedar (19. storočie)Slamou pokrytá stodola z 19. storočia pochádza z Miedar pri Tarnowskich Górach a patrí k usadlosti stredne zámožného sedliaka spolu s chalupou z Panewnik. V stodole sa na humne mlátilo obilie a dnes je usadlosť z Panewnik miestom dožinkových zábav, tvorivých dielní a dedinských tancovačiek.
Farská sýpka z Warszowíc (18. storočie)Farská sýpka z 18. storočia patrila farnosti vo Warszowiciach a bola prvou pamiatkou prenesenou do múzea: jej montáž sa skončila v novembri 1964. Dnes je v nej interaktívna výstava „Młynarstwo” (Mlynárstvo), kde si môžete sami zomlieť obilie v žarnove a pozrieť sa, ako pracuje fukár. Stojí v mlynárskej usadlosti vedľa mlyna z Imielina.
Kôlňa na vozy z Kobióru (1. polovica 19. storočia)Kôlňa na vozy z prvej polovice 19. storočia pochádza z Kobióru a patrí k mlynárskej usadlosti vedľa stodoly z Grzawy. Do múzea ju preniesli v roku 1969 a po požiari od úderu blesku v roku 2000, ktorý zasiahol aj stodolu z Grzawy, ju zrekonštruovali.
Osemboká stodola z Kobióru (1840)Stodola na osembokom pôdoryse z roku 1840 pochádza z Kobióru v pštinskom regióne a patrí k usadlosti stredne zámožného roľníka s chalupou z obce Krasy. Má vysokú slamou krytú strechu a širokú bránu, ktorou vchádzali vozy s obilím.
Chalupa z obce Krasy (okolo polovice 19. storočia)Slamou krytá chalupa z obdobia okolo polovice 19. storočia pochádza z obce Krasy a je obytným domom usadlosti stredne zámožného roľníka, ku ktorej patria osemboká stodola a kôlňa na seno z Kobióru a chliev z Kamionky. Vo vnútri je zariadená stolárska dielňa a pri chalupe predvádzajú svoju prácu stolári pracujúci v múzeu.
Kôlňa na seno z Kobióru (koniec 18. storočia)Nízka kôlňa na seno z konca 18. storočia pochádza z Kobióru v pštinskom regióne a patrí k usadlosti stredne zámožného roľníka s chalupou z obce Krasy. Uchovávali v nej seno na zimu pre zvieratá. Je pokrytá slamenou strechou, rovnako ako ostatné stavby tejto usadlosti.
Osemboká stodola z Grzawy (1. polovica 19. storočia)Stodola na osembokom pôdoryse z prvej polovice 19. storočia pochádza z Grzawy a patrí k mlynárskej usadlosti vedľa mlyna z Imielina. Do múzea ju preniesli v roku 1969 a po požiari od úderu blesku v roku 2000 ju zrekonštruovali. Vo vnútri je výstava „Powozy i pojazdy konne” (Koče a konské povozy).
Chliev z Kamionky (okolo polovice 19. storočia)Slamou krytý chliev z obdobia okolo polovice 19. storočia pochádza z Kamionky, dnes časti Mikołowa, a patrí k usadlosti stredne zámožného roľníka s chalupou z obce Krasy. Slúžil na chov hospodárskych zvierat. Vedľa stoja osemboká stodola a kôlňa na seno z Kobióru, ktoré spolu s chalupou tvoria usadlosť.
Chliev z Kobióru (okolo polovice 19. storočia)Slamou krytý chliev z obdobia okolo polovice 19. storočia pochádza z Kobióru v pštinskom regióne a patrí k usadlosti bohatého roľníka z Frydku. Slúžil na chov hospodárskych zvierat. Stojí pri dvore spolu s chalupou, stodolou z Brzeźc, kôlňami z Kryr, kôlňou na seno a studňou z Łąky.
Studňa z Łąky (19. storočie)Drevená studňa z 19. storočia pochádza z obce Łąka v pštinskom regióne a stojí na dvore usadlosti bohatého roľníka z Frydku. Má drevené obloženie s kľukou a šindľovú striešku. Je to jedna z niekoľkých studní; ďalšie stoja okrem iného pri mlyne z Imielina a v usadlosti z obce Łazy.
Kôlňa na seno z Kobióru (1. polovica 19. storočia)Kôlňa z prvej polovice 19. storočia pochádza z Kobióru v pštinskom regióne a patrí k usadlosti bohatého roľníka z Frydku. Má vysokú, strmú slamou krytú strechu a uchovávali v nej seno pre zvieratá z usadlosti. Stojí pri dvore, vedľa studne z Łąky a stodoly z Brzeźc.
Kôlne z Kryr: na vozy a na náradie (okolo polovice 19. storočia)Dve slamou kryté kôlne z obdobia okolo polovice 19. storočia pochádzajú z obce Kryry v pštinskom regióne a stoja vedľa seba v usadlosti bohatého roľníka z Frydku. V jednej sa uchovávali vozy a v druhej poľnohospodárske náradie. Do oboch kôlní môžete počas prehliadky nazrieť.
Kôlňa na vozy z Ligoty (1. polovica 19. storočia)Slamou krytá kôlňa na vozy a poľnohospodárske náradie z prvej polovice 19. storočia pochádza z Ligoty v okrese Bielsko a patrí k usadlosti bohatého roľníka z Goleszowa. Vo vnútri stoja vozy a vozíky, ktoré sa kedysi používali v roľníckych hospodárstvach. Po výmene slamenej strechy kôlňu opäť sprístupnili návštevníkom.
Stodola z Ustroňa (okolo polovice 19. storočia)Drevená stodola z obdobia okolo polovice 19. storočia pochádza z Ustroňa v Tešínskom Sliezsku a patrí k usadlosti stredne zámožného roľníka s chalupou z Bażanowíc a vyhňou z obce Zamarski. Má strmú šindľovú strechu s debneným štítom. V stodole sa uchovávalo obilie v snopoch a seno.
Pastiersky súbor z Brennej: ovčiarne a salaš (19. storočie)Pastierske stavby z Brennej ukazujú, ako sa v Sliezskych Beskydách pásli ovce. Sú tu dve ovčiarne, z lokalít Bukowy Groń a Stary Groń, ďalej pastiersky salaš z lokality Mała Orłowa z 19. storočia a ohrada pre ovce nazývaná koszor. Pri ovčiarňach sa často pasie múzejné stádo oviec a počas vzdelávacích prechádzok môžete vojsť do salaša a vypočuť si rozprávanie o práci pastierov.
Iné 2
Hlavná budova múzea (dočasné výstavy)Administratívno-výstavná budova pri vchode bola otvorená v roku 2013; je to prvá takáto budova v histórii múzea. Na prízemí sú sály dočasných výstav a toalety a v budove je aj audiovizuálna sála, kde sa konajú konferencie a stretnutia. Tu je dobré začať prehliadku.
ScénaVonkajšia scéna stojí v strede múzea, vedľa krčmy z obce Świerczyniec. Jej stavba sa začala v roku 1991 a dnes sa na nej konajú koncerty regionálnych súborov, folklórne prehliadky a hlavné časti podujatí pod holým nebom, ako je Deň zemiakov alebo Veľká noc v Sliezsku.
Kaplnka / kríž 6
Kamenná kaplnka z Istebnej (1910)Murovaná, nabielo omietnutá kaplnka so šindľovou strieškou pochádza z Istebnej v Sliezskych Beskydách a vznikla v roku 1910. Vo výklenku stojí soška Nepoškvrnene počatej Panny Márie. Kaplnku obklopuje nízky drevený plôtik a stojí v beskydskej časti múzea, neďaleko lúčnej usadlosti s chalupou z Istebnej.
Stĺpová kaplnka z Łaz (začiatok 20. storočia)Drevená kaplnka na vysokom stĺpe pochádza z Łaz pri Błędowe v Dąbrowskej panve a vznikla na začiatku 20. storočia. V malej skrinke na vrchole stĺpa je umiestnený obraz Ustaraného Krista, teda zamysleného Ježiša, ktorý sedí s hlavou opretou o dlaň. Stojí na lúke v časti múzea venovanej Dąbrowskej panve, neďaleko chalupy zo Strzemieszyc Wielkich.
Domčeková kaplnka z Dębowej Góry (okolo polovice 19. storočia)Drevená kaplnka v tvare malého domčeka s prelamovanou bránkou pochádza z Dębowej Góry v regióne Lubliniec a vznikla okolo polovice 19. storočia. Vnútri stojí farebná socha svätého Jána Nepomuckého v komži a birete. Kaplnka stojí v lublineckej časti múzea, v blízkosti chalupy z Bruśka a sýpky z Pszowa.
Kmeňová kaplnka z Bujakowa (18. storočie)Kaplnku vydlabali v hrubom kmeni stromu, teda klade, a prikryli šindľovou strieškou. Pochádza z Bujakowa, dnes mestskej časti Mikołowa, a vznikla v 18. storočí. Vo výklenku stojí socha svätého Stanislava zo Szczepanowa, krakovského biskupa. Kaplnka stojí pri ceste vedľa richtárovej usadlosti s chalupou z Katovíc.
Skrinková kaplnka z Bytomu (19./20. storočie)Farebná skrinková kaplnka s bielou a zelenou výzdobou pochádza z Bytomu a vznikla na prelome 19. a 20. storočia. V presklenej skrinke je obraz Krista, ktorý zachraňuje topiaceho sa svätého Petra. Stojí v bytomsko-tarnowskohorskej časti múzea, neďaleko usadlosti richtára s chalupou z Katovíc.
Stĺpová kaplnka z Gostyne (začiatok 20. storočia)Kaplnka na drevenom stĺpe pochádza z Gostyne pri Tychoch a vznikla na začiatku 20. storočia. V presklenej skrinke so strieškou je umiestnený obraz svätého Antona. Kaplnka stojí v pštinsko-rybnickej časti expozície, pri ceste neďaleko sýpky zo Simoradza a usadlosti z Frydku.
Občerstvenie 1
Krčma „U Brożka”
Toalety / pokladne / parkovisko 4
Pokladnica
Toalety
Toalety
Toalety
Skanzen v ChorzóweStiahnuť Turi